Našepkávač: Symfónia zla

svetlo: brána krvi

„Už prichádza," zašepkal šokovane Nath a podišiel, čo najbližšie k Yazmin. Tú nepríjemne prekvapilo, že Bryce to ani nezaregistroval len vydesene pozeral na hladinu jazera, ktorá sa začala sfarbovať do tyrkysova a svoju farbu v určitom odtieni odrážala aj na okolitý priestor. 

Dievčina sa oprela o Natha a s hrôzou sledovala siluetu, ktorá sa pomaly vynárala z istotne hlbokej vody. Tmavé vlasy, ktoré sa zdali byť suché, len čo sa z vody vynoril pár čiernych očí, ktoré určite nepatrili človeku. Nemali totiž žiadnu zrenicu, či belmo - akoby do nich niekto vlial smolu, čiernu ako noc.

Démon, či muž stúpal čoraz vyššie a jeho nahá hruď ostro kontrastovala s tmavou vodou a jeho očami. Na dievčinino prekvapenie a potešenie chlapcov jeho nohy zahaľovala tmavá voľná látka, ktorá sa ani zďaleka nezdala byť poznačená vodou. 

Len čo sa jeho bosé nohy dotkli chladného kameňa jaskyne, prázdny pohľad presunul na Yazmin. Bol ako predátor, ktorý zavetril svoju korisť, no nepohol sa ani o krok, avšak naklonil hlavu, akoby bola zaujímavým umeleckým dielom.

Jeho neviditeľné temné úponky sa k nej začali plaziť, ako smrtiace hady a ona sa nezmohla na nič iné, len tam nepohnuto stáť a dívať sa na toho tvora, ktorý ju ku sebe vábil aj napriek tomu, že ju odpudzoval. 

Dokonca sa pristihla pri tom, ako sa vzďaľuje od Natha, no len čo sa pohla, fluorit na jej krku za sebou zanechal vypálený kúsok kože a dievčina precitla. Tesnejšie sa k chlapcovi pritisla a na okamih zavrela oči. 

Len čo to démon videl, prestala ho zaujímať a svoj pohľad presunul na Brycea. Ten v rýchlosti padol na kolená až bolo takmer počuť praskanie kostí. 

„Baršhé, pane, prosím odpusť mi," jeho hlas sa zlomil, a keby Yazmin nevedela, prečo to chlapec robí, takmer by ju  presvedčil, že je to o strachu. 

„Pochybil som," Bryce pokračoval, „iná obeť ťa mala poctiť svojou prítomnosťou, no vieš, že ľudia sú hlúpy. Ak počkáš, tak dostaneš, čo si žiadal." Len čo tie slová vyslovil, tak si dievčina uvedomila dve veci.

To, že Nath hnevom zaťal päste a sánku, dokonca mu musela stlačiť dlaň, aby sa v tom okamihu nerozbehol po svojom nevlastnom bratovi, či rovno démonovi. Vlastne by pre ňu obetoval svoj život. 

Na rozdiel od Brycea, ktorý neľutoval to, že by ju mohol stratiť, ale to, že jeho plán zlyhal a on sa nedokáže uspokojiť so záložným - s Yazmin. Nikdy ju nemiloval tak, ako svoju povinnosť a poslanie. 

To v nej vyvolalo sklamanie a smútok, ktorý sa pomaly menil na hnev. Dal prednosť vraždiacemu démonovi pred živou ľudskou bytosťou a v tej chvíli voči nemu cítila len číru nenávisť.

Jaskyňa sa zrazu zatriasla, keď démon prehovoril hlbokým a hrdelným hlasom, ktorý Yazmin takmer roztrhol lebku: „Nie som tvor trpezlivosti!" pohybom ruky hodil Brycea o stenu a zameral pozornosť na rozhnevané dievča. 

Pohol sa smerom k nej, a keď sa ju Nath pokúsil chrániť, odsotil ho, presne ako pred okamihom Brycea. Yazminine emócie sa vybičovali na maximum, a aj keď nevedela odkiaľ to nabrala, tak zaujala bojový postoj a meč v ruke zvierala tak prirodzene akoby sa s ním narodila. 

„Mňa nezastavíš človek," v mysli jej zahrmel démonov hlas a musela zažmurkať, aby sa vrátila do reality. Prechytila si hladkú rukoväť a s hlboký m nádychom sa vrátila ku všetkým tréningom, ktoré absolvovala. 

Uvedomila si, že nemôže viac vyčkávať a s falošným výpadom sa vrhla na netvora v ľudskom tele. Ešte však ani nestihla zamieriť svoj skutočný útok, keď jeho päsť narazila do jej žalúdka a následne tváre. Cítila sa akoby narazila do steny a posunulo ju o pár metrov späť. 

Mala asi dva sekundy na to, aby lapila dych, pretože démon už stál pred ňou a ďalším dobre miereným úderom ju poslal k zemi, pričom jej v tele zapraskalo pár kostí. 

Z diaľky to zrejme vyzeralo ešte horšie, pretože len čo Nath započul Yazminin prudký výdych, ktorý istotne nebol dobrovoľný, stratil kontrolu nielen nad sebou ale aj nad situáciou, v ktorej sa nachádzal.

Len čo však pustil Brycea, ktorý sa s ním ihneď pustil do boja, schytal dobre mierenú ranu do žalúdka a neskôr počul a hlavne cítil, ako mu jeho päsť zlomila nos. Nebola to však bolesť, ktorá rozvibrovala každý jeho nerv, ale Yazminine výkriky utrpenia. Bol si však vedomý toho, že jej nemôže pomôcť, pretože démon si s jeho telom môže spraviť čokoľvek. 

Naplno si uvedomil, že najprv si musí vybojovať svoj menší boj s Brycom, čo nebolo nemožné, keďže bol Nath prirodzene lepší bojovník, a keď k tomu pripočítal tvrdšiu výchovu, ktorá sa mu od náhradných rodičov dostávala, tak sa na nohy vyšvihol s novonadobudnutou silou a rýchlu otočku, premenil na úder, ktorý Brycovi vyrazil dych. 

Nathovi však v ušiach stále doznievali kruté slová, ktoré si chlapec dovolil vypovedať o Yazmin, a tak sa jeho úsudok zahmlil až natoľko, že ani sa nenazdal a jeho nevlastný brat pod ním ležal s krvou po celej tvári. Až keď sa mu jej pach dostal do nosa, precitol, a aj napriek bolesti, ktorú mu táto situácia spôsobovala vedel, že buď to bude on a Yazmin, alebo Bryce. Našťastie k nemu nechoval nehynúcu bratskú lásku, a preto keď schytal ďalšiu ranu neváhal, a so všetkou silou, ktorú v sebe mal, na neho vrhol zvukovú vlnu. 

Brycove telo zamrzlo v prudkom kŕči a zovšadiaľ sa mu pustila krv od tlaku, ktorý zvuk vytvoril v jeho hlave. Nath o trochu klesol, keď telo pod ním ochablo a prekonal bolesť, ktorá sa mu začala vkrádať do srdca. Porušil totiž svoj sľub, že kvôli nemu nikto nezomrie. No bol to buď Bryce alebo Yazmin. 

Tá na tom však tiež nebola najlepšie a na nohy sa dvíhala už iba z posledných síl, ktoré by si inak šetrila aspoň na dýchanie. Pomaly sa dusila vlastnou krvou, ktorá jej stekala po celej tvári a rovnako ju cítila aj na každom kúsku svojho tela. Ľavou rukou už nedokázala hýbať a jeden z členkov mala vytknutý, no vďaka všadeprítomnej bolesti nedokázala rozoznať, ktorý. 

S bolestným syknutím sa jej hlava znovu vyvrátila dozadu, keď ju démonova päsť zasiahla nepripravenú. Veď už ani nemala síl sa uhýbať. 

Avšak vo chvíli, keď sa jej hruď nevládala nadvihnúť k ďalšiemu nádychu, rovnako ako Nath, pochopila, že má len dve možnosti. 

Buď zomrie iba ona alebo s ňou aj démon a aj napriek strachu z určitej smrti, ju to uvedomenie upokojilo. Zrazu akoby mala čistejšiu hlavu sa nadýchla čo to len šlo a postavila sa na nohy. Pevne v pravej ruke zvierala žiariaci meč, s vedomím, že toto je posledná šanca. 

No aj démon si všimol, že je niečo inak, a tak bol jeho útok pomalší, no o to účinnejší. Rýchlo sa presunul k Yazmin, a keďže od nej nečakal žiadnu akciu, zaťal jej drápy hlboko do krku. Vo chvíli, keď z nej začal unikať život, sa však stalo nemožné. 

Dievčina zo seba vydriapala aj posledné kvapky energie a meč hladko prešiel démonovým telom, tesne pod lopatkou, rovno do srdca. Jeho temné oči sa zakalili a krv v celom tele sa na okamih zastavila. 

Avšak tá Yazminina vo veľkých množstvách stále unikala, a preto už nedokázala presunúť ruku z meča. Predtým než sa jej všetko začalo zahmlievať, zazrela ako čepeľ tmavne farbou, ktorú mali aj démonove oči. A bola to čistá temnota, v ktorej sa napokon začala topiť, bez nároku na vyslobodenie.