temnota: mesačný pohľad

125 22 7
                                    

Dievčina sa prudko posadila, až jej to na okamih vyrazilo dych. Začala svoje pokusy o to, aby do pľúc dostala potrebné množstvo kyslíka a skôr než stihla zaostriť, tak na chrbte pocítila teplú dlaň, ktorá ju hladila. 

„Pokojne Yazmin, pomaly," Nathov hlas bol pre ňu ako vyslobodenie, pretože len čo sa na neho zahľadela, telo pochopilo, že sa nič nedeje a ona si mohla dopriať poriadny nádych. Vzduch ktorý ňou prešiel ju síce pálil, no prekúsla to, keďže to znamenalo, že môže objať Natha. 

Myslela si, že bude cítiť slabosť, no opak bol pravdou a akonáhle to zistila, tak sa mu vrhla okolo krku. Okamžite pocítila jeho príjemnú vôňu a teplo, ktoré ju obalilo ako štít. Dokonca zahnalo bolesť, ktorá sa jej usadila v hrudníku. 

Len čo sa od neho odtiahla, tak jej po tvári začali stekať slzy. Nemohla si pomôcť, no keď si spomenula na všetko, čo sa odohralo v jaskyni, a pritom bola stále nažive, nevedela komu skôr ďakovať. 

„Som tak rád, že žiješ," uľahčene si vydýchol chlapec a zaboril tvár do jej blonďavých vlasov, ktoré jej zrejme niekto umyl. Akonáhle ju zasiahla táto myšlienka, tak si uvedomila, že má na sebe svoje rozťahané tričko a mäkké šortky, do ktorých ju tak isto musel niekto prezliecť. Už otvárala ústa, chystajúc sa na otázku, keď vtom sa otvorili dvere a dovnútra vošla Lo.

Skutočná Lo, ktorá mala obavy vpísané v očiach a tvár strhanú od sĺz. Šla so sklopeným pohľadom, a preto si hneď neuvedomila, že jej kamarátka sa prebrala. 

„Lo," ozval sa šepot, ktorý i tak naplnil miestnosť a oslovená prekvapene zdvihla pohľad. Keď videla, že sa na ňu Yazmin díva so slzami v očiach, hodila deku, ktorú niesla na zem a priskočila rýchlo k nej. Bez akýchkoľvek slov ju objala a sama pokropila jej tričko slanou formou radosti a smútku zároveň.

„Tak ma to mrzí," šepkala dievčine do ucha a tuho ju zvierala. 

„Prosím odpusť mi to všetko. Pokojne sa na mňa hnevaj, zúr len mi odpusť."

Yazmin takmer vykríkla od radosti, keď pochopila, že Brycove kúzlo prestalo pôsobiť a Lo je už znova sama sebou a skoro nijak ju to nepoznačilo. 

„Samozrejme, že ti odpúšťam," usmiala sa pomedzi slzy a zacítila jemnú energiu, ktorá k nej prúdila z tela brunetky. Najprv si myslela, že je to ich sesterské puto, ktoré sa našťastie obnovuje, a preto ju nepúšťala a užívala si ten nádherný pocit, ktorý ju napĺňal. A to doslova.

Bolesť, ktorú cítila v hrudi začala ustupovať a každý nádych sa zrazu zdal intenzívnejší. Zacítila vôňu kávy, ktorú Lo ráno pila a uľahčený úsmev jej rozžiaril tvár. Bola konečne doma.

Všetko vyzeralo byť dokonalé, až kým Yaz neotvorila oči a šťastne sa nezahľadela na Natha. Jeho prívetivý výraz v okamihu zmizol a slová z neho šli akosi priškrtene.

„Yazmin, okamžite ju pusť," dievčina nechápala o čo mu ide a naďalej si užívala dlhé objatie. 

„Ubližuješ jej!" skríkol, a keď ju ani nepohlo, tak ju surovo zdrapil za zápästie a zhodil na zem. Okamžite však stála na nohách a nevedno či bola náhoda, že stála presne pred zrkadlom, ktoré pokrývalo jedno krídlo drevenej skrine. To čo však zbadala, ju zaskočilo. 

Oči jej totiž žiarili nádhernou striebornou farbou, ktorá určite nebola len odrazom, či hrou svetla. 

„Nath čo sa to deje," vydesne sa otočila  a zbadala ako sa chlapec skláňa nad bledou Lo a snaží sa ju prebrať. Yazmin zatajila dych, pretože pochopila, že to práve ona jej ublížila, no netušila ako, a čo to má spoločné s jej mesačným pohľadom. 

Našťastie však Lo po chvíli otvorila oči a chlapec jej pomohol sa posadiť. Síce ju musel podopierať, no len čo dokázala sedieť bez pomoci, zohol sa a podal jej deku, ktorú predtým priniesla. 

Len čo svoj pohľad preniesol späť na Yazmin, tá pochopila, že sa deje niečo vážne, niečo čo prinesie mnoho problémov a bolesti. 

„Je tu niečo, čo by si mala vedieť a myslím, že bude lepšie ak si sadneš," sám sa postavil a ponúkol jej tak miesto vedľa kamarátky. Sadala si však opatrne, pretože sa bála, že jej znova ublíži.  

„Ešte pred bojom som ti vravel, že meč, ktorý ti dávam má neskutočnú moc. Dokázal totiž z démona dostať aj poslednú kvapku jeho krvi. No nanešťastie funguje aj opačne, a keďže si ho nepustila, tak ti v žilách prúdi jeho krv," len čo dokonči svoje rozprávanie, tak dievčina prekvapene vyvalila oči a zahľadela sa na výrazné žilky na zápästí.

„Vďaka anjelskej krvi, ktorá bola jeho súčasťou, žiješ, no máš v sebe aj tú démonickú, ktorá sa potrebuje živiť. Preto len čo si zacítila dušu Lo, tak si ju chcela inštinktívne pohltiť. V podstate si zabrala jeho miesto. Mrzí ma to."

Yazmin netušila čo povedať, pretože si v duchu neustále opakovala, že to nemôže byť pravda, avšak srdce a hlad, ktorý jej zvieral hruď to len potvrdzoval.

„Hej Yaz," ozvala sa Lo slabým hlasom a položila jej ruku na plece, „bude to v poriadku. Pozri som zdravá, len si pôjdem trocha pospať. Hlavné je, že žiješ," jemne sa na ňu usmiala a pomaly sa vyšuchtala z izby. 

Len čo sa za ňou zatvorili dvere, Nath sa zodvihol a prisadol si k vydesenej dievčine.

„Pozri, naučíš sa bezpečne kŕmiť a všetko bude normálne," pokúsil sa ju objať, no Yazmin ho odtlačila.

„Nechápeš to?" vypustila zo seba prebytočný vzduch,  „všetko čo sme chceli zničiť, všetko proti čomu sme bojovali. Tým som sa stala. Myslím, že by bolo lepšie ak ..." chlapec jej nedovolil dokončiť, a zdvihol jej bradu, čím ju prinútil sa na neho dívať. 

„To ani nehovor, pretože nič také sa nestane. Pekne sa vzchopíš, pretože ťa potrebujem, rovnako ako Lo," slzy sa zaligotali v modrých očiach, ktoré boli znovu nekonečné ako oceán.

Bozk, ktorý jej v tej chvíli daroval, vypovedal o všetkých citoch, ktoré ho dusili. Bol v ňom všetok strach, ktorý ním prešiel kým sa prebrala. Bol dychberúci, a keďže im obom bilo srdce, tak sa potrebovali nadýchnuť, a len čo sa od seba odtiahli, tak sa dotkli čelami. 

Dych sa im miešal v malom priestore, ktorý medzi nimi zostal zaplnený túžbou a slzami. Bola to len chvíľa, ktorú Nath prerušil ďalším nekonečným bozkom. 

Našepkávač: Symfónia zlaWhere stories live. Discover now