Našepkávač: Symfónia zla

temnota: zrada bolí

Nasledujúce ráno sa dievčatá dohodli, že posledný deň školy pred prázdninami jednoducho vymeškajú a strávia spolu nejaký čas. Aj keď sa to dohodou nedalo nazvať, keďže sa Yazmin bála dokonca aj dýchať, aby neublížila nikomu vo svojom okolí. No nakoniec si spolu s teplým kakaom sadli k vianočným rozprávkam, ktoré sa snažili navodiť tú správnu atmosféru. 

Väčšinu času sa aj tak len rozprávali a vysvetľovali jedna druhej svoje činy. Yazmin sa rozhodla nechať si svoje temné tajomstvo pre seba, napriek tomu, že Lo niečo tušila. Avšak presne v momente, keď dorazil aj Nath, načali tému, ktorá ich v tej chvíli trápila najviac Judith.  

Vydesená brunetka sa takmer rozplakala, keď jej Yaz porozprávala, ako to pasívne vnímala. Obe ale vedeli, že musia niečo urobiť, keď sa však dievčina pozrela na Natha, aby jej dodal potrebnú guráž, zazrela v jeho pohľade niečo, čo sa dalo považovať za vinu. 

A presne tú aj svojimi slovami potvrdil, keď prehovoril: „Yazmin mohli by sme sa prosím porozprávať? Je tu niečo, čo by si mala vedieť." 

Lo pochopila, že to je chvíľa, v ktorej by nemala byť, a tak sa postavila a s jemným úsmevom opustila miestnosť. Ďalší dôkaz toho, že zdvorilá a chápavá kamarátka bola späť.

„O čo ide?" Yaz sa na neho podozrievavo zahľadela, no i tak sa nepripravila na to najhoršie. 

„Vlastne o Judith," nervózne sa ošil, no keď zbadal jej vydesený pohľad, ihneď sa ponáhľal vysvetľovať. 

„Pozri viem, že ma asi znenávidíš, no je nažive. A viem kde je."

„Kde je?" dievčina stála ihneď na nohách, avšak podstatné súvislosti jej začali dochádzať až neskôr. 

„Je v dome Sussurovcov. Vlastne celý ten čas bola, pretože v nich budila dojem, že vie viac akoby mala. A potom si našla rodinu Vintersovcov a oni sa báli, že by sa ich dokonalá lož mohla zboriť ako domček z karát, a tak sa postarali, aby sa to nestalo."

„Takže to oni zabili Loriných rodičov? A ty si celé tie týždne vedel a nič si mi nepovedal? Ako si len mohol!" nazúrene rozhadzovala rukami a oči jej začali naberať striebornú farbu. A chlapec si to všimol. 

„Potrebuješ sa upokojiť Yazmin," snažil sa ju chytiť za ramená, no ona ho až prisilno odsotila, až padol späť na gauč. 

„Nepotrebujem sa upokojiť!" pomaly až vrčala, „len mi odpovedz na moje otázky."

„Zabil ich Bryce, no na príkaz svojich rodičov, o ktorých pláne som vedel. Tak ako o Judith. Ani netušíš ako ma to mrzí, naozaj som ti to mal povedať."

„To si teda mal," precedila cez stisnuté zuby a tuho privrela oči, pričom sa snažila sústrediť na dýchanie, „no teraz to už nezmeníme, tak mi ju aspoň pomôž dostať späť. Nič viac od teba nežiadam," chladne predniesla, a keď otvorila oči, tak v nich namiesto mesačného svitu mala kusy ľadu. 

Deň sa schyľoval ku koncu a vonku už vládla tma ako v rohu, keď Nath odomkol bránu Sussurovcov kartou, ktorú vytiahol z vrecka nohavíc. Cítil sa pri tom, akoby ich zrádzal a musel si pripomínať, že robí dobrú vec. 

Yazmin šla za ním a obaja sa snažili našľapovať čo najtichšie. Sneh pod ich nohami prestal vŕzgať na odpratanej časti a mali pocit prevahy, až kým sa nedostali len niekoľko metrov od vchodových dverí. 

Tie sa totiž zrazu otvorili a náhly pohyb aktivoval čidlá svetla pred vchodom. Biele svetlo odhalilo ženskú postavu Brycovej matky, ktorej nepreniknuteľný pohľad roztápal aj sneh naokolo. 

„Čakala som, kedy sa ukážeš," chladným hlasom jednoznačne adresovala Nathovi, ktorý spravil krok jej smerom. 

 „Naozaj ma to mrzí a môžeme sa bezbolestne dohodnúť."

„Zradcovia toto právo strácajú!" precedila pomedzi zuby a založila si ruky na prsiach. Dívala sa na nich z výšky a Yazmin už dochádzala trpezlivosť.

„Pozrite, ja s tým nemám nič spoločné. Povedzte mi, kde je Judith a vaše rodinné problémy ma nezaujímajú," vôbec nemala strach a dokonca sa jej podarilo tváriť sa, že ju táto konverzácia nesmierne otravuje, aj keď v skutočnosti tŕpla. Nevedela, ktorým smerom sa to celé vyvinie. 

„Vidím, že už si jej stihol povedať všetko a tým vymazal všetko, čo sme ti dali. Výborne, taká zrada sa len tak často nevidí," uznanlivo nadvihla obočie a pokračovala. 

„Avšak požiadavku tvojej...kamarátky nemôžem splniť. A aj keď mi je to ľúto, tak sa k milovanej Judith budete musieť pripojiť."

Len čo to dopovedala, tak spoza chrbta vytiahla tyč, podobnú tej, s ktorou dievčina trénovala. V tej chvíli však akosi tušila, že ju tá žena nemôže premôcť. Práve zarovno s tou myšlienkou, sa však spoza nich ozval ďalší hlas.

„Vždy si mi bol ako syn Nathaniel," s tými slovami sa na chlapca vrhol ozbrojený muž, ktorý sa neskôr ukázal byť Brycov otec. Stačil mu jediný skok, aby stál chlapcovi zoči - voči a uštedril mu bolestivú ranu, ktorá mu istotne zlomila aspoň nos. 

Yaz sa však už nemohla ďalej dívať, pretože mala čo robiť s dobre trénovanou bojovníčkou, ktorou sa žena ukázala byť. Útočila síce rýchlo a mrštne, no v dievčine akoby niekto odomkol nepoznanú silu. Presne reagovala na každý úder a stačilo niekoľko pohybov, ktoré jej telo vykonávalo akoby spamäti a ženine zlaté vlasy, sa okolo nej rozprestreli ako vejár, keď bezvládne padla k zemi. 

So strachom sa k nej Yazmin sklonila a uľahčene si vydýchla, keď jej nahmatala pulz. Síce slabší, no žila a nepotrvá dlho, kým sa vráti späť do reality. Dievčina to vedela, a tak svoj pohľad rýchlo zamerala na Natha, ktorý prehrával a snažil sa vyslobodiť spod ťažkého mužského tela. 

Neváhala preto ani sekundu a cítila, ako sa v jej tele čosi mení. Zrejme sa  znova zmenila farba očí jej, no v tom okamihu nemala čas sa zapodievať maličkosťami a zdrapila muža za rameno. Silou, ktorá jej nemala patriť ho zhodila z chlapca a stačila otočka na to, aby ležal vedľa svojej manželky. Obaja v bezvedomí, avšak živí.

Yazmin podala Nathovi ruku, no len čo stál na nohách, pustila ho, akoby sa popálila.

„Nechaj si to pre seba, nemáme totiž času nazvyš," predniesla, keď zbadala, že porazený bojovník chce niečo povedať a sama vkročila do domu, ktorý jej svojou veľkosťou naháňal strach. Preto radšej počkala kým Nath vojde do vnútra, a potom ho nasledovala po schodisku, ktoré sa objavilo za dverami pod hlavnými schodmi.