24.

333 32 2
                                    

Nudím sa, knihy ma nebavia. Keď na ne hľadím, dúfam že sa zapália. Nie som si istý, či je to Diablom, keďže ma sklamal na plnej čiare. Alebo faktom, že som ich prečítal niekoľkokrát za sebou. Príde Liam s ďalšou várkou, odmietnem to - je od Diabla.

"Prečo nepríde sám?" Spýtam sa rozhorčene z keď mi donesie knihy tretí raz. Všetky mi tu necháva a ja by som sa na ne vrhol, ibaže moja tvrdohlavosť mi v tom zakaždým zabráni. Nenávidím ho tak veľmi! Usilujem sa nemyslieť naňho, nejde to. To je dôvod prečo ním pohŕdam.

"Je odcestovaný, nechápeš?"

"Čo by som na tom nemal chápať? Vraviš mi to prvýkrát!" Nenápadne kuknem na názvy kníh, čo pokladá pri ďalšie tri kôpky. Kvety v podkroví .. Bože! Tie, čo mal Josh a nechcel mi ich požičať! Tie, o ktoré som prosil mamu, ni vraj sa dajú len ťažko zohnať!

"Stále sa naňho hneváš?" Zasmeje sa na mojej zotrvanosti byť urazený.

"Kde je Perrie?"

"Keby ju uvidíš, odpustíš mu?" Prevrátim nad ním očami. Je debilný? Diablovi nejde o prepáčenie a keby aj, nedáva to najavo. On si zo mňa proste uťahuje!

"Je aspoň v poriadku?" Neisto prikývne, preto vyvalím oči, ktoré mi hneď zvlhnú. "Má za sebou ťažké dni, pravdepodobne najťažšie v jej živote."

"Horúce žezlo?" Mimovoľne si objímem rukami kolená, nechávam slzy stekať po tvári.

"Keby len to. Nezáleží mu na nej tak ako-" rýchlo si odkašle. Na mne?! Odkedy mu záleží na mne?! Oslovenie kurva, kurvička... to nie je žiadna dôstojnosť. Alebo vylomenie zubu... "Proste je preňho ničím, vybil si na nej zlosť." Nervózne pri slovách prešľapuje z nohy na nohu, s rukami za chrbtom.

"Chcem ju vidieť." Šepnem, spakruky si utriek kvapky hanby - vlastne takto by som mohol nazvať slzy v Diablovej prítomnosti, nie pri Liamovi. Pri ňom pozorujem akú-takú empatiu.

"Louis," vzdychne s rukou na čele. Mihne sa v ňom pokušenie, na čo sa usmejem. "Je tu Zayn, keby nás zbadá, volal by šéfovi a to ja nepotrebujem." Hneď odíde. Po tomto rozhovore oného človeka znenávidím ešte viac, preto po štvornožky prejdem ku knihám a so statočnými slzami vytrhávam stránku po stránke z Kvetov v podkroví.

*
"Prečo si to urobil?! Vieš, ako moc sú tieto knihy obľúbené? Šéf ich má najradšej!" Liam začne zbierať strany a ukladať ich do väzby kníh. Bez nejakých väčších emócií ho sledujem, snaží sa ich čo najrýchlejšie natlačiť dovnútra, bojí sa Diabla viac než ja? Či takto mi preukazuje láskavosť? Je mi to fuk...

"Payne! Toto sa povie!" Rozrehoce sa vo dverách Zayn, Liam mu naznačí aby šiel za ním bez toho, aby sa postavil. Ten bastard ho poslúchne. Je tu nejaká hierarchia, ktorú som si nevšimol alebo čo?

"Pomôž mi a neblbni."

"Nebudem ti pomáhať obraňovať túto kurvu, nech si to uprace sám!" Je pri mne blízko, týždne sa nedostal na takúto vzdialenosť. "A stav sa, že hubu si pred šéfom nezavriem." Na dôkaz kopne do papierov, ktoré zatiaľ Liam pozbieral na kôpku. Nemal to robite, pretože hnedovlasý sa okamžite stavia na nohy a schytí ho pod krky.

"Ak cekneš, nepraj si ma!" Precedí pomedzi zuby, odsotí ho najsilnejšie ako dokáže, na čo sa Zayn zatacká bližšie ku mne.

"Čo si to dovoľuješ?!"

"Dobre vieš, odkedy si to mozeme dovoliť."

Liam sa mu zasmeje a opäť sa zohne ku papierom a potom už neviem. Zrazu cítim silnú bolesť, ktorá ma zvalí do vankúša a nehorázny vreskot. Nevnímam okolie, len krv v ústach a pálenie na pravom líci, vzápätí si prstom kontrolujem zuby, našťastie všetko po starom. Otočí si ma ku sebe, zanadáva a volá na Nialla, šokovane vytreštím oči, aby to nerobil.

"Louis, máš natrhnutú peru, treba to zašiť. Len to donesie a ja sa o teba postarám" šepne s hľadením ma po vlasoch. Aká natrhnutá pera? Vyjde zo mňa vzlykot, sám netuším prečo. Radšej zatvorím viečka, nepotrebujem ho vidieť.

"Preboha, čo sa stalo?!" Ten jeho hlas, jedinečný, krásny, írsky...

Baby nechcem nič hovoriť ale vyše votes by to chcelo :-D :-D
Ďakujem aj za pár minulej časti a komentár ktorý potešil :-* :-D

PrisonerHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin