Never More

Prológ

"Už ťa nechcem nikdy vidieť!" zakričala som na celý hotel.
,,Ber si svoje veci a pakuj sa od tiaľto!"
,,Teraz? Je 20:10! Teraz ma nemôžeš vyhodiť! Kam pôjdem?" pomaly sa ukľudnoval ale ja nie. ,,Zlato, ja som to tak nemyslel." ,,Aha, no tak prepáč. Ale na tom, čo si povedal, nebolo nič na dlhé rozmýšlanie, vieš? Ja niesom taká sprostá, ako si si myslel!

Nemohla som tomu uveriť. Ešte mi aj klamal do očí!
Od toľkého hnevu som zabuchla dvere, že skoro pánty vyleteli.      (neviem, ako je to správne😄)

Konečne vypadol. Hajzel jeden! 
Rozplakala som sa v apartmáne a  striedavo som sa dívala na dvere a na podlahu, ktorú som celý čas hypnotizovala.
Keď som sa asi po 20 minútach plakania pozrela na luxusné hodiny v spálni, uvedomila som si, že je už 20:35.
Ľahla som si na tú veľkú postel, a začala som pozerať romantický film.
,, Ale no tak!" zase som sa rozplakala.

Všetci mi doma hovoria, že som kamenná duša.
Občas mi povedia, nech sa správam ako dáma a nie chalan.
Chodievam na každý zápas v hokeji a tiež si občas zájdem na futbal. Jednoducho niesom taká babská citlivka, no teraz je to všetko tak naraz: on, tento film...

Keď mi skončil film, išla som si spraviť svoju večernú rutinu: sprcha, vyčistenie pleti od
make-upu, zľaknutie sa sama seba v zrkadle od rozmazanej špiráli a na koniec oblečenie sa do môjho minnie pyžama, ktoré som dostala od môjho frajera na meniny. Teda...od môjho ex frajera.
Keď som sa osprchovala, vyčistila pleť a obliekla do pyžama, išla som si ľahnúť do veľkej a neuveritelne pohodlnej postele.

Ešte som nespala a tak som premýšlala nad dnešným dňom.
Znova som sa rozplakala, ale teraz som už nebola na šťastie namalovaná. 

Stále tomu nemôžem uveriť. Naozaj sme sa rozišli?
Ako mi to mohol spraviť?
Pri tom plakaní som napokon zaspala.

Myslela som, že zajtra bude lepšie, no mýlila som sa. Bolela ma hlava a bola som nevyspatá. Bolo mi na nič a tak som si išla dať kávu a raňajky, ale ešte predtým som sa samozrejme musela namalovať. Kým som sa dostala cez podkladovú bázu, make-up na korektor, ktorý som si skoro celý minula, kvôli naozaj veľkým kruhom pod očami, ubehlo 5 minút, čo sa mi normálne nestáva. Obočie som si spravila rýchlo a keď som sa dívala do zrkadla, zaspala som.

Asi o 5 minút som sa zobudila prekvapená a vystrašená čo sa stalo.

Vybrala som si svoj outfit a išla som si dať kávu. Počas rannej kávy som si čítala noviny, no aj tak to nešlo.

Ja presne viem, keď sa na mňa niekto díva.
Pozeral sa na mňa celkom sympatický chalan. Bol na druhej strane reštaurácie.
Stále sa na mňa díval. Povedala som si, že je to len nejaký domáci, čo tu zazerá po ostatných. Nechala som to tak.

Keď som si vypila kávu, išla som späť do apartmánu a jeho stôl bol zrovna pri dverách, pri ktorých sa vychádza z reštaurácie.
To znamená, že som musela ísť okolo jeho stola. Len tak som ho odignorovala a išla do apartmánu. Keď som prišla, hneď som si ľahla na posteľ, po chvílke som sa zdvihla a išla sa prezliesť do normálnych vecí, pretože som mala na sebe šaty od najlepšidho módneho návrhára.

Znova som zaspala.

Trošku som si pospala...

________________________________
Ahooj. Veľmi by som sa ti chcela poďakovať, že si si prečítal/a prológ. Je to niečo také ako časť, čo sa stalo pred hlavným dejom, ale ja som sa rozhodla, že to použijem ako nejakú časť, ktorá sa neskôr stane.

Takže by som sa ešte raz chcela poďakovať, že sa asi chystáš prečítať moju knihu ,,never more" . (teda dúfam)

Za pravopisné chyby sa veľmi ospravedlňujem! Robím tých chýb veľmi veľa, ale snažím sa prestať. ;) Každopádne, zvyšok informácií, sa dozviete
v 1. a možno aj 2. Časti :) .

Pekný zvyšok dňa ✌✋.

Majte sa... :) 📕📖