Never More

NIČ

,,Ľúbim ťa, láska." Povedala som Erikovi v kaviarni.

Nič.

Díval sa do blba.
Nie.
Díval sa na čašníčku, ktorá obsluhovala stôl pred nami.

Vlastne sa musím opraviť- na sexi čašníčku. Vždy keď prišla obslúžiť ten stôl, ukazovala sa tam v tej mini sukni.

,,Hej!" drgla som doňho.

,,Čo? Čo je?"

Taká drzosť! On sa ma ešte pýta, čo je? No hm! Asi si myslí, že som ho nevidela.

Zostala som ticho, lebo ma to prekvapilo. Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Dívala som sa ako kamenná socha.

,,no?"

Znova taká blbá otázka!

,,Jaaaaa"
koktala som asi 1 minútu stále.

Viete si predstaviť ten trapas?

,,Jaaaaaaaaa... No vlastne nič"

Zahanbene som sa snažila urobiť dojem, že tu niesom...
Trošku som sa zatiahla pod stôl a tento raz som sa dívala do blba ja.
Pod stolom som pozerala instagram.

Dopila som kávu, zaplatila som a išli sme k môjmu autu. Znova som šoférovala ja. Občas šoféruje Erik, ale väčšinou ja. Nasadla som do auta, pozrela som sa na Erika, a ten bol na telefóne!

'To naozaj?' pomyslela som si.

Na koniec som to nechala tak a môj smer bol dom mojich rodičov.
Išla som cez dialnicu a otvorila som strechu.
Erik to neznáša.

Skoro mu ten mobil odletel. V duchu som sa smiala.
,,aa" naľakal sa a ja som sa tam smiala, no musela som sa trošku vytočiť, aby ma nevidel.

Keď sme boli pred domom, veľmi som sa zasmiala.

Erik mal vyfúkané vlasy, ako nemá ani nejaká afro modelka.

Išla som až do kolien od smiechu.

,,Čo je?" pýtal sa nechápavo.

Ja som to ani nevládala povedať. Len som sa smiala ďalej.

,,No tak čo? No povedz konečne!"
Nemohla som.

Kde by bola potom tá sranda??

Po smiechu som sa nejako premohla a kráčala po chodníku veľkého moderného domu. Otvorila mama. Tiež sa trošku zasmiala.
Vyšiel aj otec:,, Marta, čo sa stalo? Si v poriadku?" potom mu to asi doplo...
,,Čo je také smiešne?"

,, Ahoj oci!"
Keď ma konečne zaregistroval, všimol si vedľa mňa aj Erika, s jeho afro három.
Tiež sa začal trošku smiať.

Aj mama sa asi po 5 minútach smiania prekonala a pozvala nás ďalej.

,,Dáte si kávu?" spýtala sa mama, keď sme vošli dnu.

,,Nie, mami. My sme teraz boli v tej novej kaviarni.

,,Ja si dám." ozval sa známy hlas za mnou.

,,Aha, dobre Erik.
A aké to tam je? V tej kaviarni musí byť krásne, vyhlásili ju za najkrajšiu a najlepšiu kaviareň v New Yorku!"

,, Je to tam veľmi pekné, aj kávu tam robia dobrú."

Toto mi Erik nemohol potvrdiť, pretože kávu nemal. Tam si ju nedal, ale tu si dá!

,,Zlato, ty si dáš?" spýtala sa mama otca.

,,áno, prosím." slušne odpovedal otec.

,,Emili?"

,,Áno, madam?"

,,Uvarila by si nám kávu?"

,,Áno madam. S radosťou. 4?"

,, Nie, iba 3" prerušila som mamin dialóg s ich upratovačkou a pomocníčkou.

,,Oh, ahoj!" odzdravila ma Emili , keď ma zbadala.

,,ahoj" usmiala som sa a sadla som si do obrovskej obývačky.

,,Mami? Už vám prišli tie nové poťahy na ten šiesty gauč?

,,Áno, zlatko.
Emili?
Doniesla by si ich, prosím?"

,,Áno, madam."

Keď ich Emili doniesla, skoro mi padla sánka.

Boli nádherné!
Ale čo iné som čakala?
Veď som ich vyberala ja!

Väčšinou vyberám veci ja, pretože im niečo objednávam, alebo kupujem.

,,Oh môj bože" postavila som sa z gauča, a išla sa ich chytiť.
,,Ten materiál, tá farba, tá nádhera!"

Zatiaľ, čo som sa ja maznala s poťahmy, Erik sa škeril nad mobilom.

Asi hodinu som sa rozprávala s rodičmi, a Erik za ten čas vypil kávu.

,,Tak sa majte"

,,Áno, mami. Aj vy, držte sa!
Zakývala som a pozrela sa na Erika.

'Zas je na tom mobile! '

Keď konečne odtrhol oči a pozrel sa na rodičov:,, Dovi!"
Sadol si do auta a znova!

Ja ten mobil snáď rozbijem!

Prišli sme domov a ja som si zaparkovala auto. Erik vystúpil a išiel dnu.

Nič!

Ani bú,
ani cé!

Prišla som dnu a tam bol položený na stole obrovský balík. Kabelku som si odložila na druhý drevený stolík.

,,Madam, to je pre vás" povedala mi moja asistentka

,,Pre mňa? Áno, tu je moja adresa a moje meno.
Ďakujem, Kristína.

Balík som si odniesla do spálne a rozbalila som ho.
Jedna nádhera za druhou.
Objednala som si najnovšiu kozmetiku, od make-upu, cez linku, cez rúž, cez štetce, až po parfém od Channel, a ešte žehličku a novú kulmu. Je toho asi trošku viac, pretože je tam celá sada make-upu- korektor, očné tiene, púder, rúž, a množstvo ďalších kozmetických vecí.
No, keď si to tak vezmem, je tam plná krabica. Doslova.

Milujem to!!!💜

Vyšla som do spálne a odložila som si celú kozmetiku na môj kozmetický stolík.
Vlastne obrovský stôl...

Erik sa vyvalil na gauč a ležal takto až do večera. Zapla som plazmu, urobila si sodastrime a naservírovala ovocie na tanier.
Mňamka!

Keď som bola večer unavená, vypla som telku a išla si ľahnúť.

Moc sa mi nechcelo spať a tak som bola hore. Keď si Erik išiel ľahnúť otočila som sa chrbtom a v tom som si spomenula, že som sa zabudla odlíčiť.

Vstala som znova z postele a moje kroky smerovali rovno do kúpelne.
Odlíčila som sa a znova som sa vrátila do postele.

,,Dobrú noc, láska" usmiala som sa na Erika.

Zase nič!!!
To naozaj?!?
Myslím, že mu "dobrú noc" hovoril mobil.

Naštvala som sa a tak som sa otočila chrbtom.

"Dobrú noc" povedala som si v hlave sama.

_______________________________

Ahojte! Takže ste na konci!
Ako sa vám páčila táto kapitola? Svoj názor mi môžete napísať do konentáru ✒💬.
A budem rada, keď zanecháte spomínaný komentár👆 alebo aj ⭐(vote)

Majte sa pekne!
👋👋👋👋👋👋