*"Preboha, čo sa stalo?!" Ten jeho hlas, jedinečný, krásny, írsky...*
"Dones lekárničku, padaj!" A ani neviem ako, na pravej strane tváre pocítim ostrú horiacu silu dezinfekcie. Snažím sa vydržať, nezmietať so sebou, no to už mi drží tvár Niall a pozerá sa na mňa so slzami.
"Je to moja vina! Bude to okay, budeš v poriadku." Ševelí, prstami prechádza po zdravej strane tváre. "Prepáč mi, Loui. Miláčik," následne sa rozplače, ďalšia neznesiteľná bolesť, ako náhle mi Liam ihlou precvála kožu. "Čššš," ten tlak v hlave, nezrastie sa to aj samé?! Minimálne desať ďalších minút, ktoré sa mi zdajú sťa hodiny, počúvam Nialla, nadávanie Liama a seba samého ako plačem a prosím každého, aby to prestalo.
"Loui?" Zľahka nadvihnem viečko, hlas sa mi zdá povedomý a keď ju uvidím, pokúsim sa usmiať, ibaže niť nepovolí, aj preto sa rozplačem. Pribehne s krívkaním ku mne, hneď ma objíme, hľadí po hlave, pri tom dáva obrovský pozor, aby sa nedotkla miesta, čo hnisá.
"Pustil ťa Zayn?" Spýta sa za mňa Niall. Nechcem vedieť, koľko nebudem môcť kvôli bolesti normálne rozprávať. Liam si šiel pred chvíľou umyť ruky, určite ju pustil on. Henten kokot by to nikdy neurobil.
"Pán." Šepne plačlivo, on je tu?! "Pred chvíľkou sa vrátil, a prišiel za mnou so Zaynom, mňa vyhodil a zamkol za nimi." Och! Takže ho potrestá? Kvôli mne to opäť spraví? Hah, no to znamená, že Zayn na mňa bude mať ešte väčšie nervy a bude sa chcieť pomstiť viac než doteraz..
"Ha-... Pán je tu?" Čo? Aké He? "Pôjdem za nimi." Nadvihne sa tak rýchlo, že hlava mi bleskovo klesne z jeho stehien na vankúš, do hlavy sa mi tým dostane obrovský tlak až mám pocit, že omdlievam.
"Louis? Zlatíčko, nič ti neurobili za ten môj útek?" Ľahne si vedľa mňa a silno sa pritúli, pokrútim hlavou. "A čo tvoje rameno? Už nebolí? Keď som vtedy začula výstrel... myslela som, že od viny umriem. Tak moc som sa o teba bála!" Pobozká ma na ľavé líce, až sa mi chce usmievať, nadvihnem aspoň zdravý kútik úst, zasmeje sa. "Páči sa ti to?"
"Mne sa to rozhodne nepáči! Vypadni od neho!" Ježiši Kriste! Nemôže nás na chvíľku nechať samých? Hneď sa sem musí drbať so svojimi semiškami? Perrie si to so sklonenou hlavou odkríva preč, bez pozdravu a on zostane stáť kúsok odo mňa.
"Kľaknúť!" Škaredo sa pozriem jeho smerom, premeriava si moje zranenie. Prišiel sa kuk, ako moc má Zayna potrestať? Nad myšlienkou sa v duchu rozrehocem a poslúchnem ho. "Nezdravíš alebo čo?!"
"Dobrý, pane." Neskoro mi to dopne... to už dostávam facku na druhú polovicu, aj tak to nehorázne zabolí, akoby mi tým natrhol štichy. "Dobrý deň," zaplačem.
"Nie je vôbec dobrý, vďaka tebe! Svoju zlosť si vybiješ na mojich knižkách a potom to takto dopadá! A čo ja mám teraz robiť? Poraď mi!" Kvôli jehi facke som stále nahnutý do strany s rukou na perách. No vety ma prebudia a vzhliadnem do toho krutého pohľadu.
"Zabite ho." Šepnem sprisahanecky.
"Hah, tiež ma to napadlo." Kľakne si, nechápem ho. Načiahne ku mne ruku a zvláštne príjemný dotyk mnou zavibruje, vyskočí mi husacina. "Ale za to mi nestojíš, kurvička."
Nevydržím nával psychickej záťaže, čo prichádza. Proste padnem na zadok a začnem plakať s tvárou v dlaniach, netrápia ma trhajúce štichy ani jeho pohľad, ktorý musí mať určite víťazoslavnú podobu. Len plačem, skúšam vypustiť vsetky emócie, ale oni neodchádzajú. Držia sa ma ako kliešte.
"Šéfe," chytí ho za plece Liam, je ustarostený. "Nechajte ho, musí sa liečiť." Stretne sa mi s ním pohľad, na čo sa zamračí. "Ježiš, Louis!" Pribehne ku mne bez ohľadu na to, čo si Diabol pomyslí. "Idem pre lekárničku."
"Nejdeš nikam, Liam!" Zastaví ho v polke pohybu. "Sám si je na vine. Čo si navaril, to si aj zje." Rozpráva to ľadovo a s takým pohľadom ho vezme za predlaktie, aby ma nechali samého.
Za pár minút sa vypnú svetlá a ja...SOM SÁM v tme! Dychčím o život, neznášam čerňavu, vždy mám pocit, že zo všetkých strán za mnou niekto ide a túži mi ublížiť. Rýchlo si ľahnem pod paplón a vyhrniem si ho nad hlavu, síce sa mi ťažko dýcha, neberiem to na ohľad. Zrýchlený dych sa maximálnou rýchlosťou mení na povzdychy až vzlyky. Nedokážem prestať, vynárajú sa obrazy matky a sestier. Spolužiakov, priateľov, známych a neznámych. Pera sa mi vyše trhá, tvár v jednom ohni, až zo mňa nie je strhnutá perina. Vtedy vrieskam, bojím sa Zayna, že ma opätovne zbije!
Babeny ďalšia časť ďakujem za komentík a votes :-D dnes som si bola vybavovať ohľadom výšky a pred chvíľou son prišla, zajtra celý deň brigáda :'( držte mi palce :-D
Ktože to strhol z Louisíka paplón? A aký máte názor na Diabla? :O :-D
Ešte raz diky! :-*
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
