Príbehy z Charlieho života

3.Kapitola

3.Kapitola-Anna

Toto je jeden z tých príbehov, ktoré nevôjdu na jednu stranu pretože sa to týka dievčaťa a čokolvek čo sa týka dievčaťa sa nezmestí na jednu kapitolu. Verte mi. Proste to tam nevôjde. Takže táto kapitola, ktorá bude rozprávať príbeh Charlieho a Anny, bude rozdelená do viacerých častí. A aby boli jasnejšie Charlieho pocity, bude to písané z jeho uhla pohľadu, ako si na to spomína.

Túto kapitolu som písal pri albume Life Starts Now od Three Days Grace takže sa to k tomu celkom hodí (hm, vtipné ako sa názov albumu hodí k príbehu)

Začalo to všetko v roku 2012. Väčšina mojich príbehov začína v tom roku, pretože to bol rok, plný zmien. A tá najväčšia, kúpa okuliarov. Asi mesiac po kúpe okuliarov som bol na školskom výlete do Prahy. Skvelý výlet, ktorý mi, dostatočne zmenil môj život. Spoznal som tam, kopu ľudí, a s niektorými to ťahám dodnes. (o Prahe sa dozvieme viac inokedy). Áno, aj Annu som spoznal v Prahe. Presnejšie na Václavskom námestí. Pamätám si na to ako by to bolo včera.

Pršalo. Bolo zamračené. Pred nami sa rozprestieral Václavák. Naozaj nádherny výhľad a ten dážď tomu dodával atmosféru. Neviem ju popísať ale doteraz ju mám v hlave. Ako správny gentleman, ktorý mal zo sebou dáždnik sa oň musel podeliť so slečnami v jeho okolí. A tak podišiel náhodne aj k Anne, a jej kamarátke so slovami "Nuž, som gentleman". Veľa slov nepadlo, iba sa zasmiali. Po chvílke státia, nebola to ani minútka som odišiel zo slovami "Slečny je mi ľúto vás opustiť, ale ostatné na to tiež čakajú". Zase sa zasmialy.

Odvtedy som s Annou neprehodil už reč. Aspoň si to nepamätám. No však som si ju pridal na FB. Potvrdila mi to a začali sme si písať.

Bola to celkom náhoda že som jej napísal.V tej dobe som napísal čo najviac ľudom a snažil sa čo najrýchlejšie odpisovať (tam som sa naučil písať rýchlo). Anna mi odpísala, písali sme si, nazvala ma optimistom pre moje tvrdenie, že mám väčšne dobrú náladu.

Asi mesiac sme si iba písali, ale keď si veľmi dobre zabrĺam v hlave, spomeniem si, že sme si veľmi rozumeli. Naozaj. Veľmi. Napísala mi. ako sa teší keď sa vráti domov (bola preč z mesta za rodinou,asi na dva týždne) a budeme môcť ísť prvýkrat von. Nuž vrátila sa a , boli sme.