●Bad Couple●Dokončené●

44.

Zoe

Preboha. Len prosím, aby sa na mňa nehneval a aby sme sa spolu rozlúčili v dobrom. Veď je to len na týždeň. Som sprostá. Veľmi sprostá. Má pravdu. Mala som mu to povedať. Inak by sa to aj tak dozvedel. Ale proste, bála som sa. Nechcela som, aby bol smutný a aby sa trápil. To bol môj dôvod, prečo som mu nič nevravela.

Leo

Ležal som v posteli a rozmýšlal nad Zoe. Viem, že mi nechcela ublížiť ani nič podobné. Len mi je ľúto, že mi to nepovedala. Keby som to vedel, vychutnávam si každý deň s ňou omnoho viac. Mal by som jej zavolať, aby sa netrápila. Nechcela mi ublížiť a nechcem, aby sme sa hádali. Zobral som si mobil a vytočil ju. Po chvílke mi to zdvihla.

,,Áno?"

,,Zoe?"

,,Leo..."

,,Zoe. Chcem len aby si vedela, že sa nehnevám. Chápem ťa."

,,Keby si sa nehneval, neodišiel by si. Keby si ma chápal, taktiež by si neodišiel Leo."

,,Prepáč, že som odišiel. Ja... Potreboval som si to v hlave urovnať. Nechcem aby sme sa hádali. Zoe, ľúbim ťa a nechcem o teba prísť kvôli takejto hlúposti. Bol som smutný, ale už som v pohode. Nehnevám sa a chápem ťa. Keby som bol na tvojom mieste, asi by som urobil to isté čo ty."

,,Leo... Tiež ťa ľúbim. Ale bála som sa."

,,Zoe chápem ťa. Prosím, už sa kvôli tomu netráp. Užijeme si ten čas spolu kým si tu. Ten týždeň zvládneme. Dobre?"

,,Dúfam..."

,,Nedovolím, aby nás ešte niečo alebo niekto rozdelil. Rozumieš? My dvaja k sebe patríme."

,,Nikdy ma neopusť prosím." Počul som, ako si odkašlala. Plače?
Zrušil som hovor. Obliekol som sa a šiel za ňou. Je mi jedno, že už je noc. Nechcem aby plakala. Utekal som tak rýchlo, ako som len vedel.

Zoe

Leo mi zavolal. Bola noc. Skoro pól noc. Zavolal mi a ospravedlnil sa. Ale potom som začala plakať a on hneď zrušil hovor. Prečo? Prečo práve teraz keď ho potrebujem? Nerob mi to Leo. Prosím...

Leo

Prišiel som pred jej dom a zaklopal na dvere. Po chvíli mi prišla otvoriť uplakaná Zoe. Len čo otvorila dvere, uväznil som ju v objatí.

,,Č-čo tu robíš?" Spýtala sa ma.

,,Ako by som ťa mohol nechať samú, keď viem, že plačeš?"

,,Ako... Ako si to vedel?"

,,Zoe. Volali sme spolu. Bolo mi jasné, že plačeš a aj to, že sa trápiš kvôli tomu, ako som odišiel."

,,Leo, neodíď odo mňa prosím." Vzala si ma do náručia a stisla si ma.

,,Nikdy od teba neodídem. To by bolo ako vzdať sa života." Pevne som ju objal.

,,Milujem ťa."

Zoe

Niekto zvonil. Kto to môže byť o pól noci? Pomyslela som si. Šla som otvoriť a bol to Leo. Leo, ktorý si ma hneď vzal do objatia. Presne toto som potrebovala. Neskutočne ma dokáže upokojiť. Ako to bez neho vydržím? Ako? Šli sme ku mne do izby, ja som si ľahla vedľa Lea a on si ma prisunul k sebe. Zaspala som mu na hrudi.

Sníval sa mi sen. Sen, ktorý bol prekrásny. Leo ma požiadal o ruku.
Povedala som áno. Vzali sme sa a mali sme spolu aj malého drobca. Hneď po svadbe. Kiež by to bolo reálne. Prajem si to.