Našepkávač: Symfónia zla

temnota: nočný prepad

Slané slzy jej pomaly zmáčali vankúš a Yazmin mala pocit, že sa pomaly, ale isto dusí. Kyslík k nej síce prúdil, no hnev voči samej sebe, mu bránil preniknúť do pľúc. Pocit, že si nezaslúži ani nádych navyše jej zaťažoval hrudník a trhané nádychy, boli tým jediným, čo ju v tej chvíli držalo pri živote.

Dych sa jej však okamžite zastavil, keď začula jemné zaklopanie. V rýchlosti si utrela slzy, avšak po postavení pochopila, že za dverami nikto nestojí. Tichý zvuk sa totižto ozýval spoza okna, ktoré bolo zatiahnuté závesmi.

Strach jej na okamih ovládol telo, no i napriek tomu pomaly podišla k hrubým závesom, ktoré jediným trhnutím odhrnula. Musela o krok ustúpiť, keď za sklom zbadala tmavé oči, ktoré ju bedlivo pozorovali. Najprv chcela chlapca ignorovať, no v jeho pohľade bolo niečo tak naliehavé, že jedným pohybom ruky otvorila okno.

„Čo tu robíš?" hlas mala chladnejší ako vietor, ktorý jej dovnútra priniesol pár snehových vločiek.

„Viem, že ma teraz nechceš vidieť, no chcem aby si vedela, že mi chýbaš," pozrel na ňu Nath s nádejou, avšak nedočkal sa žiadnej zmeny. Aspoň žiadnej navonok viditeľnej.

„No nie som tu len kvôli tomu," zoskočil z parapetu, na ktorom doteraz stál a Yazmin sa zahľadela na jabloň, ktorá stála pod oknom a pomocou, ktorej sa istotne dostal až ku jej izbe.

„Musíme zmiznúť Yazmin," prešiel rovno k veci a z dievčiny sa vydral smiech.

„To si naozaj myslíš, že s tebou niekam pôjdem? A prečo by som mala utekať, som predsa démon v ľudskej koži," znechutene si odfrkla.

„Pretože Sussurovci si idú po odplatu a ty nesmieš zabúdať, že si z časti aj anjel a toho oni zničiť vedia. Staneš sa ešte horším tvorom ako Baršhé."

„Povedz mi jeden dôvod, pre ktorý by som ti mala veriť," stále pochybovala, aj keď podvedome už vedela, že v nej prebudil strach. Už totiž zistila, že s tou rodinou je neradno si zahrávať.

„Možno preto, že ak sa tu ukážu, tak nepôjdu len po teba ale aj po Judith a Lo."

To bol konečný argument, ktorý ju donútil k poslednej otázke, podpisujúcej jej rozhodnutie.

„A kam pôjdeme? Podľa mňa ma nájdu kdekoľvek," počas toho ako tie slová vyslovovala, tak si vôbec neuvedomila, že do izby niekto potichu vošiel.

„Existuje jedno miesto, na ktorom na teba nedosiahnu," tichým hlasom na seba Judith upozornila. Aj tak však oboch vyľakala, až dievčine na okamih oči zasiahla strieborná farba. Avšak žena jej nedala čas na nejakú vážnejšiu reakciu, pretože okamžite pokračovala.

„Počas prvých dní, cez ktoré som tam ležala, tak mi sluch ešte slúžil. Najprv totiž odišiel hmat a zrak, potom aj vnímanie, no stále si pamätám , čo som počula," predtým než dohovorila, tak sa posadila na Yazmininu posteľ.

„Hovorili o tvojich rodičoch," strelila po dievčine pohľadom a čakala na jej reakciu. Šok totiž vyjadrila jednoznačne, až sa jej oči znova naplnili slzami.

„Sú totiž stále nažive a práve na mieste, v ktorom na teba Sussurovci nemajú dosah. Patria k najváženejším rodinám krajiny zvanej Níramh."

Dievčina nemohla uveriť tomu, čo počula a musela sa posadiť. Rodičov totiž zo života už nadobro vymazala a zrazu sa dozvie, že žijú a dokonca ich má na dosah?

„Vedel si o tom?" podozrievavo sa otočila na Natha a ten pokrútil hlavou, že nie.

„Tak teda dobre," zhlboka sa nadýchla, „ideme do Níramhu."

„To nemyslíš vážne," zhrozila sa Yazmin, keď ju Nath zaviedol do stajní, ktoré sa nachádzali tesne za mestom.

„Sedela si už niekedy na koni?" otočil sa k nej, medzitým čo začal osedlávať tmavého žrebca.

„Kedysi, ako malá áno, no to už bolo strašne dávno," ďalej lamentovala, pretože mala pred obrovským zvieraťom naozaj rešpekt. Sledovala ako napína svaly na nohách, ktorými neustále prešľapoval. 

„Tento bude tvoj. Volá sa Raz a naozaj verím tomu, že je pokojnejší než si myslíš," zatiahol posledný remeň a uistil sa, že je to dostatočne bezpečné, predtým než jej do rúk podal oťaže. 

„Stále si nemyslím, že je to dobrý nápad," zavrčala dievčina, no dlaň položila na hebké konské telo. Sálalo z neho príjemné teplo, ktoré do nej pomaly prenikalo.  Už sa zrazu necítila, taká vystrašená ale nechcela dať Nathovi najavo, že mal pravdu. 

Počkala preto, kým vyviedol hnedáka z vedľajšieho boxu a hlavou jej pokynul, aby ho nasledovala. Opatrne potiahla kožené oťaže a slabo cmukla. Kôň sa dal okamžite poslušne do pohybu a bez  protestu ju nasledoval. Yazmin sa snažila dýchať zhlboka, aby upokojila svoje divo tlčúce srdce. S mohutným zvieraťom za chrbtom sa jej to však darilo len veľmi ťažko.

„Pôjdeme naozaj pomaly a nemáš sa čoho báť. Dokonca sa domnievam, že ti tvoja neobyčajná krv pomôže aj v tomto ohľade," rýchlym pohybom vysadol na majestátne zviera a ona nemala na výber iba ho nasledovať. 

Na Yazminino veľké prekvapenie sa na neho vyšvihla celom ľahko a dokonca ju prešla aj neistota, len čo Raza jemne popchla presne tak, ako jej to Nath povedal. 

Telo pod ňou sa začalo pohybovať a netrvalo dlho, kým sa naladila na rytmus konského tela, ktoré nasledovalo svojho druha pod chlapcom. Ten mieril hlbšie do lesa a neustále sa obzeral, no keď sa dostali na slabo vydupaný chodník, obaja pochopili, že vedenie koňa pre ňu nebude ťažkou úlohou. 

Yazmin sa už cítila istá a bola chlapcom upozornená aj na to, že miestami sa jej zmení farba očí, a tak vedeli, že jej pomáhajú aj schopnosti, ktoré jej priniesla atypická krv. 

Slnko sa pomaly dostávalo do stredu svojej púte, keď sa dievčina rozhodla prehovoriť, pretože potrebovala myslieť aj na niečo iné ako bolesť chrbta a nôh.

„Bol si už niekedy v Níramhe?"

„Vyrastal som tam kým moji rodičia žili, no už si na to veľmi nespomínam. Možno len toľko, že som miloval lesy a prírodu, na ktorej si tam väčšina zakladá. Musíš však vedieť, že tam žijú trocha inak ako si zvyknutá," pozrel na ňu a Yazmin musela uhnúť pohľadom, pretože ju naozaj ubíjalo, že mu nedokáže odpustiť. A pritom jej tak chýbal. 

„Moderné technológie ako ich poznáš si tam veľmi nenašli svoje uplatnenie a úprimne mám pocit, že sa budeš cítiť ako v historickom filme."

Len čo to dopovedal, tak  dievčine prebudil zvedavosť, ktorá povolila malú zábranu jej tvrdohlavosti.