"Hej! Ja som ťa zabila prvá!" Vykríkne Perrie, hráme so sedmovými kartami Sedmu. Aj mne ide o to, aby sme vyhrali aspoň toto kolo.
"Aj tak vám to nepomôže." Liam je na seba a Nialla hrdý, pretože skóre je 4:2. "Sme proste najlepší." Nad tónom sa všetci zasmejeme, pomaly si odpijem z horúceho čaju, naozaj mi odvtedy nebola zima. Berú ma sem často, Liam sa už ani neunúva zamkýnať dvere. Moc sme si začali rozumieť a Diabol sa nevracia. Vraj si korisť odniesol na inú pevnosť a vychutnáva si chudáka utrpenie.
Niall sa raz preriekol a povedal: "Kde toľko trčí? Už sú to dva mesiace!" Jednu noc sme sa celú prerozprávali, zdôveril sa mi, že Diabol ho podvádzal celý vzťah a niekedy sa nevideli aj pár týždňov. Nedal mu o sebe vedieť a Niall si mohol len domýšľať, čo s ním je. Vraj ho jeden čas miloval tak moc, že mu pomohol zabiť dvoch chlapcov na úteku, tretím a posledným som ja. No už do jeho smrti bude nútený byť s ním, možno raz do roka si s ním zašukať a prispôsobiť sa skutočnosti, že je jeho majetok.
"Vyhrali sme!" Zvýskne Perrie, dáme si highfive, tancujeme do tempa pesničiek z rádia nahraté na USB, ešte pár hier, z ktorých dve vyhrajú oni, my ani jednu. Dopíjam vlažný čaj, usmievam sa na Nialla, vyťahuje gitaru. Takto sa vždy lúčime, vyprevadí ma do chladnej miestnosti, zaželá dobrú noc a po spánku čakám na Liama, aby ma prišiel zobrať sem.
Keď si lahýňam, Niall sa zrazu pridá ku mne, nechápavo v tme blúdim očami, tam kde sa ma dotkne. Povytiahne mi tričko nad prsia, jemne ma pobozká. Dlho sa so mnou hrá, obtiera, dotýka. So mnou to bohužiaľ nič nespraví, aj tak ho nechám, aby si ma otočil a si silným vzdychom sa do mňa votrel.
"Loui! Láska moja!"
Vypúlim ešte viac zadok, vôbec sa nezmenil. Tie isté tóny, pohyby aj slová. Vždy keď prirazí sa mi nechtami hlbšie zaryje do stehien, a predsa len ma vzruší pri svojom vyvrcholení, ako ma objíma a zráža k zemi. Netrvá dlho, dá mi poslednú pusu. Vždy to robil a buď zaspal alebo sa vyhovoril, že musí ísť preč.
"Musím ísť."
"Jasné, ahoj."
Poriadne pobúcham po konečne normálnom vankúši, darček od Harryho vraj za to, že ma dlho nikto nevytrtkal. "Môžeš šukať aspoň tento vankúš." To bolo na kartičke ako venovanie, zostalo mi vtedy špatne...zo seba. Ku tomuto človeku predsa nemôžem prechovávať city!
*
Na druhý deň ma prebudí niečo...vlhké. Zápasím s tým, aby som to zo seba nestrhol, pretože to nie je dvakrát príjemné. Až ako otvorím oči, uvidím Nialla pusinkujúceho ma po ústach a brade, mohlo mi to dopnúť. Túto vôňu používa len on.
"Dobré ránko!" Zasmeje sa, pomáha mi postaviť sa, čo sa deje? "Dnes príde šéfko, nie žeby som za to rád." Vypráva po ceste do kuchynky. "Ale aspoň dal vopred vedieť, čiže si v kľude užijeme posledný deň, kým znovu nevypadne."
"Niall si v poriadku?"
"Včera som sa cítil v poriadku." Šepne a pred slnečnou izbou zastaví. Vlepí mi rýchlu pusu, čo mi je stále protivné. "Vieš, že ťa ľúbim, však?" Čo? Chvíľu premýšľam, napokon neisto prikývnem. Roztvorí dvere, kde je samozrejme Liam s Perrie, pripravujú raňajky s čajom, už aj pre mňa sa to stali rutinou.
"Ahoj!" Perrie ku mne pribehne, silno ma objíme. Na jej citové výlevy som si zvykol, no aj Liam sa usmieva sťa debil a potľapká ma po pleci.
"Všetko najlepšie k narodeninám!" Čo?! ČO?!
Ženuchy moje! :-D konečne mám čas pridať aspoň tento kúsok! Zajtra celý deň lietam a blablabla a potom pozajtra robím aj štvrtok makam 13-stky takže :-D
Ale máme tu Louiho narodky! Síce Louis netuší... :-D (Diabol sa vracia!!!) :-D inak Nialla máte stále rady, však? :-*
ESTÁS LEYENDO
Prisoner
Fanfic"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
