"Všetko najlepšie k narodeninám!"
Čo?! ČO?! Vybije mi dych, ak je to pravda, som tu zavretý... nasucho preglgnem, rukou vyhľadám stoličku, na ktorú sa stále bez dychu šmarím. Odvliekli ma na jar, vtedy bol koniec marca, narodeniny v decembri. Trištvrte roka?! Už?!
Perrie si kvokne predo mňa, jemne ma prefacká a zasmeje sa. "Polročné narodeniny, Loui. Ešte nikomu z väzňov sa to nepodarilo, len tebe a mne!"
"Ste si súdení." Liam sa tiež smeje, krája zeleninu, pospevuje s rádiom, kde je vsunuté USB s pesničkami, pre mňa sú všetky nové, pre nich nie...
"A prečo oslavujeme, že niekde polroka trčím?" Zamrmlem si popod nos, Perrie sa vtedy prestane usmievať, postaví sa a prejde na lavicu vedľa.
"Vždy na polročné narodeniny ti dá Šéf jedno prianie. Isteže, nemôžeš žiadať, aby ťa nechal ísť domov, ani ťa nepustí na čerstvý vzduch. Na prvé som si priala napísať list rodine, nepovolil. Tak mi dal zrkadlo. Na druhé som mohla chodiť sem, nie byť len zavretá v cele." Zrkadlo??
"A tretie?" Spýtam sa plný očakávania.
"Napísala som rodine, Zayn osobne im ho dal do schránky a to isté na štvrté. Skús to aj ty, možno ti povolí, keďže s tebou... aj spáva."
"Nespáva," protirečím so sklonenou hlavou. "On ma šukáva." List rodine? Nič krajšie si neviem predstaviť, ibaže... Čo im napíšem? Že sa mám fajn a som zdravý ako rybička? Mysleli by si, že sa zo mňa stak chrapúň a písať im, že som tu, že ma mučili, ponižovali, že sa zo mňa stal... čo som? Väzeň? Kurva? Nech si myslia, že som mŕtvy.
"Možno by ťa pustil von, ale v putách a so zbraňou pri hlave." Zavtipkuje Liam, avšak nikomu sa to nezdá byť smiešne.
Odpijem z vriaceho čaju. Premýšľam nad tou ponukou, že prekonám hranice jediných dvier, čo ma tu držia. Budem počuť čvirikanie vtákov, konečne zacítim vietor vo vlasoch. Neznášal som fujavice, teraz za to dám jediné prianie. Och, áno!
Hodinky ukazujú pol druhej, keď ma Niall odvedie do komnaty s jedinou lampou a kopou kníh, už prečítaných. Dokonca som zlepil Kvety v podkroví aj Lupene vo vetre. Prvýkrát sa úprimne nevien dočkať Diabla, zlé myšlienky odhadzujem bokom, určite mi to dovolí!
"Hej, Louis?" Sadne si povedľa. "Nepíš rodine."
"Neboj, Niall. Nikdy im to neurobím, matka by sa zrútila, ak sa tak už nestalo a sestry-"
"Nejde o to. Tie listy sa spálili. Nechávame Perrie v tom, že jej rodina vie, že je nažive. Dokonca aj Zayn mal prísny zákaz o tom rozprávať.." Hlava mi padne sama od seba, rozplačem sa na chúdiatku. Aspoň má...nádej, že jej rodina ju nepochovala, neoplakala, vedia že je niekde tam vonku a čakajú, kedy sa vráti. Bože, ako môžu byť takí nemilosrdní? Či je to práve pre Perrie milosrdenstvo?
"Čo chvíľa príde tvoj pán, pôjdem už." Stavia sa, vtedy ho chytím a zhodím na seba.
"Ďakujem, že si mi to povedal. Aj keď som nemal v úmysle to urobiť." Mykne plecom, to je všetko a ani nie o pár minút počujem Diablov chichot a klopkanie semišiek. Pomaly som zabudol, ako znie jeho hlas a ako sa oblieka, nuž je to tu.
"Ahoj Kurvička." Vojde, no tieň vo dverách sa nedá prehliadnuť, zažmúrim oči, vtedy zreve, že som ho nepozdravil.
"Dobrý deň, pane." Nezabudnem sa dať na kolená, ten tieň...
"Ako si sa mal?" Vykračuje si plný energie, dlho som ho takého nezažil, pravdepodobne nikdy. Ku mne väčšinou prichádzal zadržaný, odchádzal vytočený. Ukazovákom mi nadvihne neoholenú bradu a v momente, kedy sa nám stretnú oči, úsmev zmizne.
"Dobre, pane." Jazykom si prejde po predných zuboch a silno do seba smrkne.
"Výborne, predstavím ti tvojho nového spolubývajúceho, pretože je to tu malé a k Perrie som ho nechcel dať. Nick!" Tieň sa premení na hmotu podobajúcu sa človeku. Podobajúcu preto, lebo muž je divno vykrútený, neustále si niečo mrmle a moc kríva. "Nepáči sa ti?" Prst mi zpod brady zmizne, objíme Nicka okolo pliec a vtisne mu zvláštnu pusu na líce.
"Páči." Šepnem.
"Postav sa a privítaj sa ním." Zachichoce sa, ako náhle pristúpim ku neznámemu. Pohľad upiera všade len nie na mňa. Myká hlavou, trasie sa, veď má na sebe len dotrhané tepláky, chudák je aj bosý!
"Som Lo-"
"Nie! Si Kurva! A on je Debil." Nasucho preglgnem, veď naposledy mu takto nedrbalo! Zavolal ma ku sebe a Liam mu vtedy dohováral, že nie je normálne, aby sa tak pekne správal! Harry...
Pridala son hneď druhú časť (diky za koment, neboli to len také národky) :-D lebo zajtra pozajtra v robote takže tak a dnes mi ešte volala šéfka, že piatok musím ísť a do rána buden :-D takže príjemné čítanie dúfam bolo :-*
A inak... chudák Nick.. :-(
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
