Nebezpečná láska

11. časť

Ráno som sa zobudila na otrasný zvuk budíka. Postavila som sa z postele, vošla do kúpelne a spravila rannú hygienu. Spravila som si vysoký cop a namierila si to do izby ku skrini. Zobrala som si teplákove šortky, tielko a obula som si vansy. Zišla som dole po schodoch a pobozkala rodičov na líce. Zobrala som si z chladničky minerálku, zo stola kabelku a povedala.

"Idem na tréning, neviem kedy prídem." otočila som sa a chcela odísť keď ma zastavil mamin hlas.

"Tak skoro? Nemáš ho až za tri hodiny?" pozrela sa na mňa zo zdvihnutým obočíma ja som len kývala hlavou do strán, zvrtla som sa na päte a odišla. 

Uprimne? Mám ho až za tri hodiny, ale potrebujem trénovať. Prišla som do telocvične, položila kabelku na lavičku, vytiahla telefón a pustila ho. 

Najprv som sa iba rozcvičila a potom skúsila nejaké kroky. Keď začala hrať pesnička od Ollyho Mursa- Dear Darlin začala som si trošku pospevovať. 

"Ehm...Ehm..." odkašlal si niekto. 

Prestala som všetko robiť a pozrela som sa ku dveram. 

"Hmm.. ahoj prepáč ja som len trénovala." vysypala som zo seba, aby som to mala za sebou. 

"To je v pohode." venoval mi letmy úsmev a ja som mu ho opätovala.

"Austin?" spýtala som sa opatrne. Zdvihol obočie aby som pokračovala. 

"Poď sem a tu sa postav, včera som ti niečo slúbila, tak ideme na to." mrkla som naňhoo a usmiala sa.

Spravil tak, ako som ho žiadala. Stáli sme tesne pred sebou, keď som si všimla, že má zelené oči. Veľmi sa mi zelené oči nepáčia, ale tie jeho sú iné. Mykla som nad tým plecom. Postavila som sa vedla neho a začala ho učiť kroky. 

Asi po hodine sme skončili a snažili vrátiť dych no normálu. Sedeli sme sa zemi a nastalo medzi nami ticho.

"Celkom pekne spievaš." prerušil to ticho a ja som začala cítiť, ako červeniem. 

"Klamať sa nesmie." vyplazila som mu jazyk a ľahla na zem. Jeho niečo učiť ma vyčerpáva viac ako keby som behala maratón. 

"Ja neklamem." povedal s vážnou tvárou a nahol sa nado mňa. 

Pozreli sme si do očí a pomaly sa ku mne približoval. Skoro ma pobozkal, keď sa otvorili dvere a v nich stála Nicol. Pozerala na nás s očami zväčšenými o desať čísel. 

"Hmm... vyrušila som?" povedala Nicol a zadržiavaka smiech. 

"Nie nerušíš, iba som Austina učila novú choreografiu." povedala som jej a venovala jej letmy úsmev. 

Pozrela som sa na Austina a naznačila mu, aby zo mňa zliezol. Pochopil a urobil tak ako som žiadala. Postavil sa a niekam odišiel. Nicol si ku mne ľahla a začala sa strašne smiať. 

"Nicol?" opýtala som sa s malou dušičkou. 

"Hmm?" povedala a čakala čo poviem. 

"Aký typ baby si?" neverila som, že som sa jej opýtala akurát toto.

"No... som za každú srandu. Milujem adrenalín a nebezpečné veci." povedala a usmiala sa.

"Nechcela by si byť mafiánkou?" opýtala som sa skor sama pre seba. 

"Prosím?" začala sa smiať. Mohla som si to myslieť. 

"Becky ja už ňou som." povedala mi už vážnejšie. Tak teraz si robí ona zo mňa srandu. Posadila som sa a čakala čo mi nato povie. 

"Vies týždeň som tu bývala a stretla som nejakého muža, ktorý sa mi predstavil ako Martin Gonzalez." nadýchla sa a čala, kým všetky tie informácie vstrebem. 

"Pridala som sa a teraz som s ním." pokračovala. 

"To je môj otec." jediné na čo som sa zmohla. Chviľu bola ticho a potom sa začala smiať. Neviem prečo, ale pridala som sa.

"Poď do toho a nikto nás neprekoná." povedala a mrkla na mňa. 

"Ja neviem. Nič o tom neviem." povedala som a zaborila hlavu do dlaní. 

"Naučím ťa. Neboj sa všetko zvládneš. povedala, venovala mi úsmev a objala ma. 

"Dobre teda." povedala som, úsmev som jej opätovala a čo najsylnejšie ju objala. 

Tak a máme tu ďaľšiu časť :) dúfam, že sa vám bude páčiť :) prepáčte, že je taká trošku nudnejšia nabudúce budú lepšie :)