SNOW WHITE ✔

34.| Časť jej duše

„Takže."

Phoenix sa založila ruky na hrudi a pozrela na Steeva, ktorý ju napäto počúval. Bol štvrtok a to znamenalo, že zajtra na prelome dní, sa udeje ďalšia vražda.

Pokiaľ boli ich teórie správne a zatiaľ sa zdalo, že boli, tak malo ísť o predposlednú obeť. Ostávali dvaja trpaslíci- Dudroš a Kýblik.

Bolo jasné, že má ísť o ženu. S najväčšou pravdepodobnosťou vo vekovom rozmedzí od dvadsaťpäť do štyridsať rokov. Phoenix predpokladala, že vražda starej Katelyn, bola skôr nedopatrením, než plánom.

„Máme päť vrážd."

Phoenix na bielu tabuľu fixkou načrtla obdĺžnik, ktorý mal približne predstavovať mesto.

Niekde nad rohom nadol, v štvrti Maryvale Village, nakreslila bodku a napísala Plaško 2.. Dvojka mala symbolizovať, že šlo o druhú vraždu. Ďalšiu bodku zabodla o pár ulíc ďalej, bližšie centra mesta. Spachtoš 3.. Tretia bodka poputovala o niekoľko ulíc vyššie a k tomu aj nápis Kýchal 4.. Piata bodka bola úplne na spodku, na hranici mesta a dostala označenie ako Smejko 5..

Číslo jedna získavala štvrť Pinacle Vista vo východnom rohu mesta. Bolo mnoho ľudí, ktorý tú štvrť neradili už k mestu. Nápis Vedko 1. desivo svietil v rohu mapky.

Po takmer týždni prišli na to, komu telo neznámej patrí.

Presne ako tvrdil Marcus, šlo o Suzanne Johnosovú. Z toho vyplývalo aj to, že Marcus sa skutočne musel poznať so všetkými obeťami. Phoenix mala v pláne porozprávať sa s ním o tom. Bola odhodlaná, že ďalšiu vraždu už nedopustí.

„Podľa mňa sa pohybuje von z centra," podotkol Steeve, keď už pár minút sledoval provizórnu mapku.

„Nemyslím si," odvetila Phoenix. „Tretia vražda bola najbližšie. Pozeraj sa na čísla, Steeve."

„Dobre, dobre." Steeve zdvihol ruky nad hlavu v obrannom geste. „Čo si myslíš ty?"

„Ja si myslím, že nám ostávajú dve vraždy, z ktorých jedna sa musí udiať zajtra. A my ešte stále nemáme ani len podozrivého."

„Možno sme mali zavolať aj Neala," podotkol Steeve. „Máva celkom dobré návrhy."

„Dnes nemá službu," zašomrala Phoenix. „Navyše, už som to s ním prebrala minimálne stokrát a neprišli sme na nič nové. Máme vraha, ktorý sa vyhýba surovému vraždeniu, uprednostňuje precíznosť, minimum krvi a napriek tomu mu uleteli tabletky. Zavraždené ženy nič nespája, okrem rozprávky o trpaslíkoch a muža menom Marcus Weiss. Ten však vrahom byť nemôže, jeho odtlačky sa nezhodovali s vrahovými. A ak sme už pri tých odtlačkoch, tie sa nezhodovali so žiadnymi z našej databázy. Čo je takmer nemožné. Nikto sa zo dňa na deň nestane sériovým vrahom."

Phoenix bola už zúfalá. Vedela, že prehľadá nejaký detail, niečo strašne dôležité a zároveň úplnú maličkosť. Bolo to frustrujúce.

„Možno to plánoval už dlho," navrhol Steeve. „Potom by sa snažil nevykonať nič nezákonné, aby nemal záznam a aby sme sa nemohli nikde dopracovať."

„Sériový vrah nemôže mať také dokonalé sebaovládanie. Hlavne ak potom surovo zabije jednu starú ženu."

Steeve rozhodil rukami. „Došiel som, Nixie. Netuším, akoby sme to celé mohli vyriešiť. Hlavne nie do zajtrajšieho večera."

Phoenix si povzdychla. Ani ona nevedela. Výstižnejšie povedané, nemala ani páru o tom, ako ďalej. Bola voči vrahovi úplne bezmocná. A to bol ten pocit, ktorý najväčšmi nenávidela.