The fault in our masks SK (Dokončené)

Znovuzrodený 4/4

,,M'Lady?"
Z pod trosiek sa vynorí jej nádherná tvár. Síce sa jej z úst valí krv, na hlave má veľký škrabanec a je samá modrina ale je stále krásna. Vyzerá tak krehko no predsa je silná. Niekedy mám pocit že je silnejšia než ja. Múdrejšia, milšia a celkovo lepšia než ja. Je úžasná! Milujem ju... V mojom rozímaní ma ale vyruší Chat. Prečo ku mne Chat a začne mi pomáhať ju vytiahnúť zo sutín.
,,Žije?" Spýta sa ma keď ju mám na kolenách a prezerám si jej telo. Je dotrhaná a samá škvrna od krvy. Je telíčko zrazu vyzerá byť tak slabé a chabé. Chytím ju za ruku a pomaly sa skloním k jej hrudi. Započúvam sa do jej tlkotu srdca.
Malinké búchanie ako by nejaké klobkanie o stenu. Odľahne mi keď jej srdce mi dá najavo že ešte stále bije pre mňa.
,,Srdce jej bije pomaly ale viem ju ešte zachrániť..." Usmejem sa a prejdem jej prstom po tvári, všimnem si periférne ako na mňa ten demet zazerá.
Dám si pred ústa ruku a jemne na ňu dýchnem. Tá sa mi na bielo rozžiari a ja sa jej dotknem čela. Pod dľaňou cítim brnenie a teplo. Jej telom začne ako had putovať uzdravovacia energia. Obkolesuje jej hlavne brucho, chrbát, ruky a hruď. Všetky rany sa jej rozžiaria. Jedna veľká na bruchu, jedna zasa na pleci... A... Malé riadočky na oboch rukách. Ach bože...
Nehovorte mi že sa držala, že si ubližovala. Prečo? Kvôli mne? Čo sa stalo medzičasom čo som bol mimo?

Napokon keď mám pocit že to stačilo zdvihnem ruku ktorá prestane náhle žiariť. Teplo z mojej dlane ustane a ja sa usmejem. Verím že to bude fungovať.
Beep Beep!!
Pozriem na Chata ktorému už na prsteni nezostal ani jeden znak. Chlapcom prejde zelená žiara a ja uvidím tvárou v tvár chlapcovú tvár bez masky. Modré oči skoro ako morská lagúna, vlasy čierne ako uhol. Je celkom pekný... Budem si na neho dávať pozor! Ak sa čo i len dotkne mojej Bugaboo, odrežem mu vlastnoručne gule!
Chytím sa za zátilok a ucítim svoje miráculum - Včelia spona ktorá mi tak trocha vyzdvihla moje čierne vlasy. Podľa dotiku viem spoznať koľko tam mám prúžkov - tri.
,,Bude teraz v poriadku?" Spýta sa náhlivo chlapec.
,,Daj jej čas..." Usmejem sa s kludným úsmevom smerom na krásnu tváričku mojej Bugaboo. Vidím pred očami ako jej modriny miznú, ako sa jej rany hoja a ako získava viacej červene do tváre. Pohľadím ju jemne po líci a začnem sa jej hrať z prameňom vlasov. Má ich hebké ako hodváb.

Jej hruď sa zrazu prudko nadvihne a ona sa rozkašle. Jej pľúca dlhé nereagovali a tak prežili šok z dôvodu náhleho prínosu suchého vzduchu. Pomôžem jej spolu s chlapcom posadiť sa. Ladybug sa chvíľu rozdýchava než so okolo seba poobzerá. Prestanem jej držať plece a usmejem sa na ňu.
,,Výťah medzi nami Ladybug..." Poviem takmer slávnostne a vtedy si všimnem ako sa Chat postavý.
,,Už je v poriadku takže môžem ísť... Majte sa!" Zahundre a odýde bleskurýchlim behom.
Zbabelec!
,,Čo... Čo sa stalo?" Spýta sa keď si začne žmoliť oči. Usmejem sa a vstanem. Odýdem ku jej joju a začnem jej ho namotávať. Napokon jej zaviažem roztrhnutý koniec naspäť  a prídem k nej.
,,To ti poviem potom, teraz by si mala chytiť akumu." Usmejem sa a podám jej Jojo. Pozriem na mňa a prižmúri oči.
,,Jasné... Máš pravdu." Postaví sa pomaly a nejak zničí obrý opasok. Vyjde z neho akuma ktorého ako vždy bezproblémov M'Lady chytí.
,,Miraculous Ladybug!" Zvolá a všetko sa vráti do normálu.

Všimnem si že moje miráculum už nemá toho do konca ďaleko a tak zatiahnem Ladybug do uličky.
,,Čo robíš?" Spýta sa trocha zmätene. Usmejem sa a vtedy to už neudržím. Ona je živá, ja som živý. Objímem ju a po líci mi prejde slza.
,,Som rád že si v poriadku... M'Lady."

Ladybug

M-M'L-Lady?

,,Rád ťa vidím M'Lady!"
,,Ahh, prišla si v pravý čas, M'Lady!"
,,M'Lady?"
M'Lady... Tak ma volal vždy len Adrien. Po líci mi prejde slza.
Odtisnem dotičného ktorý má objal a pozriem mu do tváre. Zelené smaragdové oči...
Beep Beep
Prejde ním žltá žiara a mne sa naskytne pohľad na môjho zachráncu. Do očí sa mi vhrnú slzy šťastia.
,,Adrien!" Usmejem sa, vezmem ho za hlavu a pobozkám ho.
Konečne! Konečne ho cítim... Toľká radosť vo mne vrie.
Je dosť prekvapený čo som teraz učinila no po chvíli sa i jeho pery dajú do pohybu. Zasmejem sa a opriem dá mu o hruď. ,,Žiješ! Ty žiješ!"
,,Neplač Bugaboo..." Pohľadí ma po vlasoch a ja zdvihnem k nemu hlavu a usmejem sa na neho najžiarivejšie ako len viem.
,,Tikki, detransformuj ma!" Poviem a stále mu pozerám do očí. Ako sa mu rozšíria zreničky, reakcia no moju premenu...
,,M-MARINETTE!" sčervenie a ja sa zasmejem. Aj on sa zasmeje a chytí ma za boky. ,,Celý ten čas..." Vyzdvihne má do vzduchu a zatočí somnou a ja sa zasmejem.
,,Áno...ja..." Usmievam sa. Za chrbtom ucítim studenú stenu. Oprel ma o ňu a ja sa mu omotám okolo pása aby som mu nespadla.
,,Marinette..." Pošleme tento raz a začne sa ku mňe približovať.
,,Adrien..." Privriem oči.
,,Moc ťa milujem!" Pošepne a pozrie mi do očí. Vezme ma za lícne kosti a pohľadí ma palcom po líci.
,,Aj ja teba..."

O týždeň neskôr...
Tretia osoba

Adrien zostal chvíľu doma, jednak musel vysvetliť otcovi kde bol a prečo má zrazu čierne vlasy... Hehe.
Jeho otec to prijal prekvapujúco pokojne a tak netrvalo dlho u Agrestovcov len trápne ticho. Majster Fu nechal Adrienovi v opatere včelie miráculum rovnako ako aj kocúrie. Dostal tak možnosť rozhodovať sa za oba. A aj sa rozhodol. Odhodlal sa nosiť len prsteň kocúra a včelie miráculum vrátil majstrovi.
,,Vážim si toho že mi dávate do rúk moc dvoch mirácul ale mne úplne stačí jedno... Ďakujem!" Tak zneli jeho slová keď sa dostal na koberček pred Majstra Fu.

Marinette sa vrátila domov. Jej rodičia sa jej našťastie nič nepýtali. Narozdiel od Adriena išla do školy kde ju čakalo kopu fanúšikov. Marinette si začala pomalí aj zvikať a ostatný jej začali čo raz viac a viac dávať pokoj... Ale nie úplný.