60.

1.9K 95 6
                                    

Leo

Vošli sme potichu  do Leinej izby. Sedela na zemi a znova objímala macka, ktorého som jej dal. Všimol som si, že jej po líci tečie slza. Rozbehol som sa k nej a slzu jej zotrel.

,,Princezná. Prečo plačeš?"

,,Blaček, ja som si myslela, že už neprídeš a porušíš svoj sľub."

,,Ako by som mohol princezná? Som tu a svoj sľub neporuším. Dobre?"

,,Dobre." Povedala a objala ma.

,,Princezná? Je tu aj Zoe." Len čo som to povedal, sa pozrela na Zoe a utekala ju objať.

,,Chýbala si mi Zoe."

Zoe

Len čo sme vošli do Leového domu, šli sme rovno za Leou. Sedela na zemi a potichúčko plakala.
Čo sa deje? Leo šiel k nej. Ona mu povedala, že sa bála, že Leo nepríde. Och, bola taká zlatá. Leo jej povedal, že som tu aj ja. Prišla ku mne a ja som si ju vzala do náručia. Och, moje ďalšie zlatíčko.

,,Aj ty mne princezná." Vdychla som jej vôňu.

,,Princezná? Ako si sa mala, keď som tu nebola?" Spýtala som sa jej. Ona sa usmievala ako slniečko. Bola radosť vidieť Leu, takto sa usmievať.

,,Bola tu nuda. Leo bol stále zavletý v izbe alebo bol vonku so Scottom alebo Jackom. Keď bol doma, tak bol smutný a nevšímal si ma."

,,Cccc Leo." Pozrela som sa na neho.

,,Princezná? Vieš čo? Odteraz spolu s Leom s tebou budeme vždy, ak sa bude dať. Dobre?" Pozrela som sa na Leu a vtisla jej bozk na líce.

,,Takže zajtla s nami stláviš celý deň aj ty? Leo mi sľúbil, že zajtla so mnou bude celý deň."

,,Nooo. Ak mi to tvoj braček dovolí." Obaja s Leou sme sa pozreli na Lea.

,,Ja budem len rád keď budeš s nami."

,,Tak čo Lea?" Spýtala som sa jej.

,,Ja chcem aby si tu bola s nami."

,,Tak fajn. Ale teraz... Teraz ideme spinkať. Dobre?"

,,Leo? Zavri dvere. Prosím ťa." Povedala som mu. Leu som položila na posteľ a pomaly si k nej prilahla.

••••••••••••••••••••••••••••

Lea pomaly zaspávala. Povedala som jej krátku rozprávku a dala som jej bozk na čelo.

Leo

Celý čas čo Zoe uspávala Leu, som sa na nich pozeral. Zoe by bola skvelá mama. Ach...
Chcel by som mať dieťa. Svojho malého chlapčeka alebo moju malú princeznú.
Viem si živo predstaviť, ako pestujem naše malé bábätko. Keby to bolo dievčatko, chcem aby malo krásny úsmev po Zoe.
Zoe sa pomaly postavila z postele a pozrela sa na mňa.

,,Čo sa tak pozeráš?" Šepla Zoe.

,,Rozmýšľam."

,,O čom?" Pomaly otvorila dvere a vyšli sme z Leinej izby.

,,O tom, ako by vyzeralo naše dieťa."

,,Ty si blázon." Zasmiala sa.

,,Prečo? Je normálne, že si predstavujem ako bude vyzerať moje dieťa, ktoré budem mať s niekým, koho milujem. Ty si si nikdy nepredstavovala, ako by asi vyzeralo?"

,,Vieš, že áno? Ak to bude chlapček, chcem aby bol ako ty. Milujúci a krásny. Podobal by sa na teba vo všetkom." Povedala mi.

,,A ak by to bolo dievčatko, chcem aby bolo po tebe tiež. Aby mala tvoj úsmev, tvoje oči. Aby bola ako ty." Normálne sa mi chcelo od radosti plakať.

,,Ja chcem aby mali tvoj úsmev. Keď to bude dievčatko, chcem aby mala tvoj krásny smiech, tvoje krásne oči... Chcem aby bolo po tebe. A keď to bude chlapec, chcem aby bol po mne. Ale s tvojím úsmevom."

,,Raz to bude. Verím v to." Objala ma.

,,Kiež by to bolo čo najskôr."

,,Všetko príde v správny čas." Pobozkala ma.

,,Nemôžeme si ten čas urobiť už teraz?" Opýtal som sa a urobil psie oči.

,,Leo. Už len pár mesiacov v škole." Zasmiala sa.

,,Vydrž."

,,Veď aj tak kým sa to malé narodí, bude to trvať deväť mesiacov."

,,Hej a budem chodiť do školy ako lopta?" Zasmiala sa znova.

,,Aj ako lopta by si bola krásna. A bola by si moja lopta."

,,Milujem ťa." Vtisla mi vášnivý bozk.
Vzal som si ju na ruky ako nevestu a šiel s ňou do mojej izby. Položil som ju na posteľ a začal ju bozkávať.

,,Leo... Neviem či je to dobrý nápad. Nevydržíme ešte tých sedem mesiacov v škole?"

,,Asi máš pravdu... Mali by sme ešte počkať." Smutne som sa usmial.

,,Nebudem ťa do ničoho nútiť." Povedal som a dal jej bozk na čelo.

,,Leo... Hneváš sa?" Postavil som sa z postele a ona tiež. Schytila ma za ruku.

,,Nehnevám sa na teba. Máš pravdu... Mali by sme počkať."

Zoe

Nechcelo sa mi Leovi veriť. Cítila som, že bol smutný. Veď to na ňom bolo vidieť. Spravila som zle? Hnevá sa na mňa? Mala som pokračovať? Leovi sklesol úsmev. Usmieval sa ako také slniečko a odrazu ako keby zvážnel. Čo ak to nabudúce nebude chcieť za to, že som nesúhlasila ja teraz? Kládla som si tieto otázky a pri tom sa pozerala na Lea.

,,Leo ja..." Prerušil ma.

,,Zoe, to je v poriadku. Ja sa nehnevám. Je pravda, že by som veľmi chcel mať bábätko. Ale nebudem ťa do toho nútiť. Na dieťa máme čas. Teraz síce dieťa mať nebudeme, ale ja som ochotný si počkať. Ľúbim ťa."

,,Si dokonalý." Vtisla som mu bozk.

•••••••••••••••••••••••••••

Bol večer, okolo pól noci. Ruku som dala na Leovu stranu postele. Nebol tam. Naklonila som sa a Leo sedel na posteli. Pomaly som šla k nemu a ruky si obmotala okolo jeho pásu.

,,Čo sa deje Leo?" Hlavu som si položila na jeho chrbát.

,,Nič. Len sa mi nechce spať." Povedal a dal mi bozk na čelo.

,,Leo. Niečo ti je. Vidím to."

,,Ako to vieš?" Pozrel sa na mňa.

,,Poznám ťa lepšie, ako hocikoho iného. Však?"

,,Dobre. Priznávam. Poznáš ma až moc dobre."

,,Leo. Nikdy si len tak nevstal skoro o jednej v noci a sedel na posteli. Čo sa deje miláčik?" Chytila som ho za ruky.

Hey guys!♥Čo hovoríte na novú kapitolu?♥Leo je zlatý, však?♥
neznama19

●Bad Couple●Dokončené●Where stories live. Discover now