SNOW WHITE ✔

37.| Pred veľkým finále

Až ráno Phoenix zistila, akú obrovskú chybu urobila. Zobudila sa v Marcusovom objatí, čo bolo samo o sebe takmer dokonalé, problém sa skrýval niekde úplne inde.

Pozrela sa na mobil, na ktorom blikala malá dióda ohlasujúca nový hovor. Keď odomkla obrazovku, našla si desať zmeškaných hovorov od Neala, päť od Steeva a takmer ďalší tucet od jej šéfa, Roya Rowea.

Phoenix okamžite vedela koľká bije a premkol ju strašný pocit. Dopekla. Včera nezaniesla tie mená na políciu. Ak bola obeť jedna z tých žien...

Phoenix sa otriasla a opatrne sa vymanila z Marcusovho objatia. Prešla do kúpeľne a zamkla za sebou dvere. Potom opatrne vytočila číslo patriace Nealovi.

„Phoenix..." začula jeho hlas a úzkosť sa v jej tele ešte znásobila. „Máme tu predposlednú obeť."

Phoenix prehltla. Sľúbila si, že ďalšiu vraždu už nedopustí. A namiesto toho, aby niečo robila sa vyspala s chlapom, ktorého ledva poznala. Bože...

„Kto?" Ani si neuvedomovala, ako sa jej triasol hlas. V duchu prosila, aby to nebola ani jedna z Marcusovej pätice.

„Selene Blacková."

V tej chvíli Phoenix prestala počúvať a zosunula sa na chladnú zem. Bola to jedna z pätice. Svoj vzlyk udusila v dlani a prinútila sa počúvať Nealove ďalšie bľabotanie.

„Vrah ju označil za Kýblika. Mala... doriti, ona mala odrezaný jazyk. A technici potvrdili, že sa udusila na vlastnej krvi."

Phoenix by v normálnom stave naplo. Lenže ona cítila takú neskutočnú vinu, že okrem tej sa nič nedostávalo tak blízko k jej vedomiu.

„Phoenix? Počúvaš ma vôbec?"

„Ja..." Phoenix sa musela párkrát zhlboka nadýchnuť. „Jasné, počúvam. Len mi daj sekundu. Prídem na stanicu."

„Som v jej byte, mohla by si sem."

„Jasné," prikývla, hoci on to vidieť nemohol. „Kde?"

„Ulica Jeffersona."

„Budem tam."

„A Phoenix... Si v poriadku?"

Ako mala na toto odpovedať? Ak by včera nepodľahla Marcusovi, tá žena by mohla žiť a oni by mali konečne možnosť chytiť vraha. Len kvôli nej umrela ďalšia nevinná žena. Dalo sa s tým vysporiadať? Existuje vôbec taký pocit, ktorý by opísal, ako veľmi sa za to hanbila, ako veľmi ju to mrzelo a akú obrovskú vinu cítila? Na to slová neexistovali. Bol len ten pichavý pocit v hrudi, ktorý jej nedovolil postaviť sa na nohy. Tá skľúčenosť, ktorá ju prikovala k podlahe. Bolo to niečo neskutočne zlé.

„Uvidíme," hlesla napokon a zložila. Vedela, že je to nanič odpoveď a zrejme tým Neala len znervóznila, ale necítila sa na nič viac. Vlastne, ešte ani na to.

Vyparila sa z Marcuovho bytu bez toho, aby ho zobudila. Na malý lístoček mu len napísala krátky odkaz v zmysle, že musela ísť súrne do roboty. On si to už pospája.

Na Jeffersonovu ulicu sa dostala takmer v rekordnom čase. Troška priplatila taxikárovi, aby dupol na plyn. Chcela utiecť pred pocitmi, ktoré ju nasledovali od sekundy, čo Neal vyslovil meno zavraždenej.

Phoenix nechcela vidieť telo. Nechcela vedieť, aká žena sa skrývala za menom, ktoré mohla zachrániť.

Vyšla do bytu, kde ju policajt stojaci vo dverách bez slova pustil. Phoenix nezaujímalo, že si neupravila vlasy, tak jej ohnivé kučery vyzerali smiešne. Bolo jej jedno aj to, že je v oblečení, v ktorom sa potila celý včerajší deň. Tam a za tých okolností jej všetky tie povrchnosti nemohli byť viac ukradnuté.