●Bad Couple●Dokončené●

61.

Leo

Zobudil som sa presne o jednej ráno. To znamená len jednu vec...
Dnes je 25. októbra. Deň, keď som prišiel o otca.
Najhorší deň v mojom živote... Nemohol som zaspať a tak som si sadol na kraj postele a rozmýšľal nad všetkým možným.
Aké by to asi bolo keby ešte žil? Zmenil by sa, alebo by nás ďalej bil? Stal by sa z neho znova milujúci otec? Pil by ešte stále? Aj keď pil, mal som ho rád. Bol to môj otec. Mal by som prestať rozmýšľať o tom čo by bolo, keby žil. Vždy keď je deň octovej smrti, rozmýšľam nad tým, aké by to bolo keby žil.
Každý jeden rok je to to isté a už ma to nebaví...
Moje myšlienky zablúdili aj k bábätku. Veľmi by som si prial mať v náručí svoje dieťatko. Dávať mu všetku svoju lásku... Hrať sa sním... Vidieť jeho prvé kroky... Veľmi chcem dieťa, ale nechcem Zoe do ničoho nútiť. Má pravdu. Na dieťa máme čas. Budem čakať kľudne aj desať rokov na dieťa so Zoe. Viem, že to čakanie bude stáť za to.
Ukončil som myslenie na dieťa a znova sa vrátil k môjmu otcovi.
Od kedy zomrel, som ani raz nebol na cintoríne. Chodil som len na lúku. Nedokázal som ísť na cintorín...
Nebol som zmierený s jeho smrťou. Možno by som po všetkých tých rokoch mal ísť na cintorín za ním.
Možno to nebol dokonalý otec, ale mal som ho rád. Kým neprišiel o prácu a nezačal piť, tak to bol dokonalý otec. Dával mi všetko čo som potreboval. Dával mi jeho lásku, jeho pozornosť, pocit, že svet je krásny a plný lásky. Hovoril mi, ako ma má rád...
Každú noc mi prečítal rozprávku a povedal mi, že ma má veľmi rád. Bol dokonalý otec. Keby nezačal piť, všetko mohlo byť dobré. Bol by to stále milujúci otec a bol by ešte nažive. Neskutočne mi chýba...

Z rozmýšľania ma vytrhla Zoe. Pozná ma až príliš dobre. Keď sa ma opýtala čo sa deje, nevedel som či jej to mám povedať alebo nie. Nechcem aby sa trápila, pretože som smutný.

,,Nič sa nedeje láska. Choď spinkať. Ja dnes už nezaspím. Ale ty sa vyspi." Chcel som aby mi verila, že je všetko v poriadku. Ale pozná ma až príliš dobre na to, aby mi to uverila.

,,Leo. Som s tebou v dobrom aj v zlom. Nemienim ísť spať, ak viem, že ty nie si v poriadku." Sadla si ku mne.

,,Vieš Zoe. Dnes je deň, keď zomrel môj otec. Preto nemôžem spať. Každý rok  sa zobudím o jednej ráno a rozmýšľam nad ním. Nikdy sa mi nepodarí zaspať..."

,,Láska. Vieš, že som s tebou. Nechcem ťa vidieť smutného. Vieš ako ma bolí keď si smutný? Neznesiem pocit, že som pri tebe a nedokážem ti pomôcť. Ak pre teba niečo môžem spraviť, prosím povedz mi to láska. Vieš, že by som za teba dala aj život. Pretože život bez teba by nemal žiadnu cenu. Leo, viem ako sa cítiš. Viem, ako to bolí aj keď to nie je čerstvé. Poznám to. Ale pozri láska." Pritisla sa ku mne.

,,Máš tu mňa, svoju mamu, malú princeznú Leu, ktorá bez teba nevie byť. A máš tu aj Scotta, Jacka aj Niku. Sme tu pre teba. A ja tu budem pre teba vždy. Nikto ma od teba nedostane. Budem ťa milovať až pokiaľ nezomriem. A budem ťa milovať aj po smrti. Ver mi láska." Dokončila svoj monológ. Dokázala ma rozplakať.

,,Neplač láska. Ježíš, to som nechcela." Zotrela mi slzy.

,,Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ťa ľúbim. Si moje všetko. Ty už pre mňa nemôžeš urobiť nič. Robíš pre mňa všetko čo môžeš. Viem, že ťa bolí keď som smutný tak, ako mňa bolí keď si smutná ty. Milujem ťa Zoe."

,,Aj ja ťa milujem blázonko." Vtisla mi bozk.

,,Poď si so mnou ľahnúť. Bez teba spať nepôjdem." Ťahala ma za ruku. Ľahla si a ja na som si jemne prilahol na ňu. Bolo mi lepšie. Najlepšie s láskou môjho života.
Po chvíli zaspala. Pozeral som sa na ňu a hladkal ju po vlasoch.
Celú noc som nespal. Nemohol som prestať myslieť na otca.
Keď bolo sedem hodín, vstal som z postele a obliekol si čierne rifle a čierne tričko. Večer som sa rozhodol, že dnes pôjdem na cintorín. Musím tam ísť...
Šiel som do kuchyne, kde sedela mama.

,,Dobré ráno mami." Mama si ma celého premerala pohľadom.

,,Znova si nespal?"

,,Mami, vieš aký je deň. Nemohol som spať..."

,,Ach Leo." Smutne sa na mňa pozrela a objala ma.

,,Mami? Chcem ísť na cintorín. Keď vstane Zoe, povedz jej prosím kde som."

,,Leo a zvládneš to tam sám?"

,,Neboj sa mami. Ja si nejako poradím."

,,Dobre Leo." Dal som jej bozk na čelo, obul sa a vyrazil na cintorín.
Po ceste som sa stavil v kvetinárstve a kúpil veniec v tvare srdca. Chvíľu som na cintoríne hľadal jeho hrob a nakoniec som ho našiel. Položil som mu veniec na hrob.

,,Ahoj otec." Pri hrobe mal takú malú lavičku, kde som si sadol. Pozeral som sa na jeho náhrobný kameň, kde mal fotku. Po tvári mi začali tiecť slzy.

,,Dúfam, že tam kde teraz si, je ti dobre... Do čerta. Ty si ešte nemal zomrieť! Mal si tu byť ešte s nami! Prečo sa to muselo všetko stať? Prečo si musel zomrieť? Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi mi chýbaš. Ako veľmi mi chýba tvoje objatie, tvoj hlas, tvoj úsmev. Chýbaš mi otec. Radšej by som bral každodennú bitku od teba, ako byť bez teba! Kurva. Tak moc mi chýbaš! Ty si nemal zomrieť! Ja ťa potrebujem! Naučil som sa bez teba žiť a aj tak by som radšej umrel a bol s tebou. Otec, ja ťa potrebujem!"

Tak ešte troška smutnejšia časť♥Ach Leo♥Ako sa Vám páčila táto časť?♥
neznama19 ♥