SNOW WHITE ✔

38.| Minulá prítomnosť

*poznámka autorky* V tejto časti sa minulosť prelína s prítomnosťou. Pre jednoduchšie orientovanie sa v čase, je minulosť písaná šikmým písmom- kurzívou. Prítomnosť je obyčajné písmo 


Raul Richard sa vracal domov z policajnej stanice. Končeky prstov mu brneli od nervozity. Cítil, že sa niečo stalo a vedel aj to, že to nebude maličkosť.

Autom krížom zastal pred starým domom a mysľou mu prebehla nepodstatná myšlienka, žeby mal umyť okná. Boli už začmudené a Abby takúto úlohu neplánoval dať.

Vystúpil z auta a vtedy mu došlo, čo nesedí. V dome bolo zhasnuté, nikde nesvietila ani jedna lampa, nič, čoby dávalo hoc aj minimálne svetlo šeru naokolo.

Zamkol auto a s obavami sa vybral k domu. Musel si pripomínať, že Abby nemohla ujsť, neurobila by to len pár dní pred plánovaným pôrodom. Ak by chcela, vyšmykla by sa mu z pazúrov už dávno. Nebola taká slabá, ako si to o sebe občas myslela. Mala v sebe oheň, ktorý napriek všetkému Raul miloval.

Prešiel cez terasu a zistil, že dvere sú odomknuté. Stiahlo sa mu hrdlo. Naozaj by ušla? Teraz?

Srdce mu vynechalo úder, keď prestúpil prah dvier a zacítil pach krvi.

Radšej by bol, keby Abby spolu s Robertom ušla.

Phoenix si voľnou rukou zablúdila za opasok a dúfala, že nájde niečo, čoby jej mohlo pomôcť. Služobnú zbraň nemala, za to so sebou zvykla nosiť vreckový nožík. Nikto nikdy nemohol vedieť, kedy sa jej to zíde.

Vraj Marcus ju viedol chodbou, ktorá oddeľovala niektoré izby. Z tmavého kúta sa na Phoenix pozerali žiarivé očká potkanov.

Nohami zavadila o akúsi látku, ktorá bola pohodená v ceste a skoro padla. Bola neskutočne nervózna. Na čele jej vystupoval pot a stekal jej po tvári, hoci v dome vládol príjemný chlad. Teda skôr, strašidelný chlad.

Phoenix vedela, žeby mala utekať na políciu s tým, že má vraha. Ani na sekundu nepochybovala o tom, že táto imitácia Marcusa bola vrahom.

Muselo ísť o to. Bol nižší, než ten Marcus, ktorého Phoenix poznala. A mal iné ruky. Pevnejší stisk. A o kúsok tmavšie oči.

To vysvetľovalo všetko. A Phoenix si veľmi rýchlo pospájala jedno s druhým. Tento chlap bol Kalle Richard, ktorého telo nikdy nenašli. A skutočný Marcus bol jeho mladý brat, ktorý sa narodil v deň masakra. Nechápala, ako to bolo možné, ale vedela to.

Kalle ju zaviedol do jednej z izieb. Pravdepodobne šlo o niekdajšiu obývačku, ale Phoenix nemala čas na to, aby to mohla preskúmať.

Uprostred izby bola veľká sklenená truhla. A v nej ležalo telo.

Roberto sa ponáhľal domov, ako mu nohy stačili. Svoju úlohu splnil a malého bračeka dostal do bezpečia. Teraz bol čas vysporiadať sa s následkami a s hnevom Raula, jeho otca.

Nevedel, čo od neho má čakať. Bol pripravený na všetko. Na bitku, na facky, na krik. Dokonca aj na to, že ho v návale hnevu zabije rovnako, ako to urobil aj s jeho starou mamou.

No nikdy by nebol čakal to, čo sa stalo, až prešiel dverami starého domu.

Marcus sa v to ráno cítil ospalo, tak si namiesto jednej kávy dal rovno dve. Phoenix odišla skoro a on nemal v dnešný deň nič na robote. Chystal sa ísť vyvenčiť Misty, troška sa prejsť po meste, možno nakúpiť potraviny, ktoré mu dochádzali v chladničke.