"Nie! Si kurva! A on je Postih."
"Som...kurva." donútim sa povedať, podám mu ruku, no on v tom momente padne na zem a začne prosiť, aby som mu neubližoval. Nič iné neurobí, len prosí a Diabol sa začne strašne smiať, až sa chytí za brucho a na konci doňho kopne. Chuť odtiahnuť ho od Nicka je silná, nedá sa však nič robiť. Odvrátim sa od toho svinstva, toto robil aj so mnou?
"Vidíš, je to kurva! Obyčajná kurva! No radšej kurva ako postih!" Neprestáva kričať, kopať, až keď sa nehýbe, zostáva ticho. Pred pol rokom by som plakal a zosypal sa, keby niečo podobné vidím, tým som si istý, akože sa volám Louis Tomlinson.
"Postaraj sa oňho, ešte dnes ho prídem navštíviť a užiť si s ním a ty sa budeš pozerať." Odrazu ma schytí za vlasy, podobné zaobchádzanie som nezažil dva mesiace, preto to bolí.
"Dobre, pane." Precedím pomedzi zuby, nadvihne sa mu kútik úst.
"Pozri naňho," poslúchnem. "Ako leží v krvi," všetko mi pomaly šeptom hovorí do ucha. "To ja som ho pripravil o rozum. Pred tým bol kapitánom futbalového mužstva. Nick Grimshaw! A stačil mesiac, jeden jediný mesiac. Ani som nemusel moc tlačiť na pílu." Trhne mi vlasmi tak, aby mi videl do tváre. "Zrútil sa ako ty nikdy."
Odvrátim sa ku telu, na krvavé pásy na chrbte, vytrhané vlasy, modriny na krku. Hneď na to pozriem do zelene, už mi nepripomína smaragdy ani prírodu. Je to... len zelená.
"Hnusím sa ti? Podarilo sa mi to konečne?" Vraví bez štipku posmešku, tie slová pľuje, až sa zeleň zahmlieva.
"Vždy ste sa mi hnusili." Veta, ktorou som si vedomý, že si podpisujem rozsudok smrti. Veta, ktorú v tom momente myslím vážne. Veta, ktorá s pravdou nemá nič spoločné.
Pousmeje sa, pustí mi ubolené korienky vlasov a odíde, hneď sa začnem starať o chlapca, vychudnutého viac než ja. Perrie pribehne o pár minút s vedrom, drsnou špongiou, bez mydla. Posadím sa na paplón, čítam pár riadkov z knihy, aby som.prišiel na iné myšlienky. Márne, pred očami mám samého seba, drhla ma tou hubkou po penise, zadku, tvári a ja som plakal, pretože som sa nedokázal zmieriť so smrťou, Niallom a isteže, hubkou.
Nick sa nepreberá ani vtedy, keď dorazí Diabol. Vidieť, že mu šťastie opadlo z tela, ako za starých čias, môžem si pogratulovať. "Zobuď ho, inak ho zobudím ja." Vyštekne, zľahka ho podrgám.
"Neprebudí sa,.ani Perrie nemohla a to ho drhla, pane." Odfrkne si, zas si kopne a silno. Možno je v kóme, ani by som sa nečudoval.
"Buď ho zobudíš alebo si vytrpíš to, čo robievam s ním." Nie je moja chyba, že ho umučil! Aj keď si myslím, že to neprežije. Tešil som sa ako malý chlapec, že mi splní poondiate želanie, že sa nadýchnem čerstvého vzduchu a nie tejto plesne!
"Nick!" Skríknem, začnem s ním otriasať, dávať mu facky, odpoveďou sú nadýchy a výdychy. "Nick, prosím," hlas mi zlyhá ako ním naposledy zatrasiem. Očakávam Diablov smiech, vzhliadnem do nenávistných očí, ibaže pohľad má ľadový. (Taký ako je hore na obrázku) :-D
"Poď so mnou, Kurva." Štipka ničoho, žiadna emócia, na päte sa otočí a nahodí pomalú chôdzu. Rýchlo cupitám za ním a bojím sa že zabočí smerom ku svojej izbe, no naopak. Ocitám sa v kuchynke, nechápavo sa zamračím, síce v kútiku duše dúfam, že ma vezme von.
"Šéfe?" Vysmiaty Liam sa postaví od mobilu.
"Odomkni tie zasraté dvere." Už aj mne sa čaruje úsmev, naozaj som to dokázal! To, čo sa Perrie nikdy nepodarilo! Odomkýna dlho, použije asi tri kľúče, posledný a zároveň najmenší mu podá Diabol. Zámok s uvoľnením vydýchne. Urobím krok dopredu a ako náhle dvere otvorí, nadýchnem sa hladného jesenného vzduchu. Vietor mi preženie vlasy z jednej strany na druhú a zas naopak.
"Ďakujem." Ani ma nie je počuť, len nasledujem postavu v čiernom kabáte a semiškami. Vôkol tma, hviezdy splašene blikotajú, mesiac v splne. Uvedomím si, že nočný pohľad na oblohu mi chýbal tiež, škoda len tej zimy. Svetlo z kuchynky dolieha ku malému štrkovému parkovisku, kde sú odstavené dve autá. Viem, aké sú bto značky, spoznal by ich aj laik. Čierne Maserati, auto áut, po ňom som túžil hádam odkedy som začal vnímať okolie. Druhé je tiež drahé, no obyčajnejšie. Červený mustang. Stavím sa ale, že moje auto je Diablove.
"Dýchaj, Kurvička, pol roka to znovu nezažiješ."
Trvalo mi to trochu dlhšie, ale nemám žiadny čas :'( :-D inak fakt chudák Nick! :-D ale aj Hazzu mi trochu prišlo ľúto, akoby dúfal, že Louisova odpoveď na to, že sa mu hnusí bude iná :-(
Ďalšia časť bude pravdepodobne až pondelok alebo utorok :-
Diky za votes, koment a vlastne ajbza to, že to stále čítate :-D :-*
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
