The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola DVADSIATA SIEDMA

. : S K Y L E R : .

Stáli tam všetci. Všetci hľadeli na to, ako ho silou-mocou tlačia za steny skôr ako sa zatvoria. Skyler to už bolo jedno.
 
,,Našli ťa v lese... lanom pripútanú o strom a... Skyler, Ben ťa chcel obesiť," prehnali sa jej hlavou Chuckove slová pár sekúnd potom, čo sa vzbudila na ošetrovni. ,,Chcel ťa zhodiť zo stromu aj s povrazom okolo krku... Stále kričal, že je to správna vec, že sa ťa treba zbaviť skôr, ako sa prejaví tvoj pravý charakter... Keď už ťa chcel zhodiť, Alby mu napakoval šíp rovno medzi oči. Nikto nevie ako to prežil, asi za to mohlo sérum. Prežil jeho účinky, ale rada sa vyjadrila jasne... Porušil pravidlá, chcel zabiť teba aj Thomasa. Večer ho vyženú do Labyrintu."
 
Skyler pocítila niečiu ruku na svojom ramene. Smrkla, rýchlo si zotrela slzu, ktorá sa jej tlačila von a nasucho prehltla. Pokúsil sa ma zabiť... Mňa...
 
,,Nemusíš tu byť, nemusíš sa pozerať," zašepkal jej Newt do ucha. Skyler pokrútila hlavou.
 
,,Chcem to vidieť. Chcem tu byť, keď sa to stane..." zachrapčala. Krk mala stále rozmliaždený z povrazu, hlas sa jej ešte nestihol uzdraviť. Mala šťastie, že sa neuškrtila. Tak strašne sakramentské šťastie.
 
,,Skyler..."
 
Ona sa nedala. Striasla jeho ruku a prstami sa chytila za krk. ,,Zvládnem to..."
 
Newt si ju smutne premeral, nič viac ale nepovedal. Namiesto slov jej vtisol ľahkú pusu zozadu na líce a namieril si to k Albymu a Benovi uviazanému v strede kruhu chlapcov, ktorí držali dlhú drevenú tyč zakončenú obojkom na Benovom krku.
 
,,Nechcel som to urobiť, prisahám!" zakňučal Ben pred bránami. ,,Bolo to tým sérom, nikdy by som nikomu neublížil, prisahám, prisahám!"
 
,,Žiješ len vďaka Thomasovi," povedal jej vtedy Chuck. ,,Zavolal nás práve včas. Newt vyzeral, že ho roztrhne napoly, keď zistil, že ťa tam nechal samu. Ale tak nejako tušil o tvojich presvedčovacích metódach..." Skyler sa potajme pousmiala. Dúfala, že si ju nikto nevšíma a nikto nevidí. ,,Ben bude ešte ľutovať, že to spravil. Noc v Labyrinte ešte nikto neprežil..."
 
,,Bežec Ben," začal Alby, keď už všetci stíchli a prerušil tak spleť jej myšlienok. ,,Včera večer si napadol niekoho z nás. Porušil si pravidlá a pokúsil si sa zabiť jediné dievča tu na Fleku. Rada dozorcov ťa preto odsudzuje do vyhnanstva. Budeš blúdiť tmou, kým si ťa neprevezme tvoj osud," Alby gestom ruky vyzval chlapcov držiacich tyč s obojkom. Keď na nich podruhé mávol, dali sa do pohybu. Vytláčali Bena z Fleku...
 
,,Nie! Prosím, to som nebol ja! Skyler, prosím, nikdy by som ti neublížil, nikdy! Skyler, zastav ich, prosím ťa, ja ťa prosím!"
 
Ben plakal. Doslova. V tvári mal už viac farby, žily sa vrátili k svojej modrej farbe, jeho oči boli opäť normálne... no Skyler ich už nikdy nechcela vidieť. Pokúsil sa ju zabiť. To mu nemohla odpustiť.
 
Nič mu na to nepovedala. Iba odvrátila pohľad na Newta, ktorý ju so zachmúrenou tvárou pozoroval od konca tyče.
 
Urob to, naznačila mu pohľadom, načo Newt prikývol a chlapci sa opreli do tyče. Ben znovu zaplakal.
 
,,Nie, prosím, prisahám, že to som nebol ja... N-Nikdy by som ti neublížil, ani Thomasovi, musíte mi veriť!"
 
Ty mi musíš veriť! Musíš! prehnalo sa jej hlavou, jej telo ovládol strach. Stalo sa to pred jej bezvedomím. To na ňu kričal Ben pod nadvládou séra.
 
Už nikdy, nikdy to nechcem zažiť znovu...
 
,,Nie je ti ho ľúto?" odrazu sa ozval hlas, ktorý Skyler nečakala. V šoku odskočila nabok pred vysokým, blonďatým - proste Tobiasom. ,,Ani trochu?"
 
Skyler sa naňho zamračila a pokrútila hlavou. ,,Chcel ma zabiť."
 
,,On nie, ten jed áno," opravil ju.
 
,,Čo o tom ty môžeš vedieť?" zachrapčala.
 
,,Bol som poučený, aby si vedela..."
 
,,Nechcem to vedieť. Je mi to fuk."
 
Tobias si povzdychol. ,,Hneváš sa? Ešte stále?"
 
,,Stále?" zavrčala Sky šeptom, aby ju nikto iný nepočul. ,,Prišiel si o spomienky, nič ťa ku mne neviaže. Tak... Tak za mnou nedoliezaj."
 
,,Myslím, že ti niečo nedochádza. Ak hovoríš pravdu, chcem tie spomienky späť..."
 
Skyler sa uchechtla. ,,Načo by ti boli? Je ti to fuk. Je ti jedno, čo sme boli kedysi. A ja si musím šestriť hlas..." zamrmlala a dosť hlasno prehltla.
 
,,Fajn," povedal potichu Tobias a niekam sa vyparil.
 
Skyler si povzdychla. Chýbal jej ten starý dobrý Tobias z jej detstva. Tento Tobias bol proste cudzia osoba v tele jej priateľa. Nevedela o ňom viac ako o Zartovi alebo Clintovi... A to ju mrzelo najviac.
 
Brány sa začali zatvárať, Ben bol len pár desiatok centimetrov od nich. Skyler sa nechcela pozerať, ale niečo ju k tomu priťahovalo tak silno, že nedokázala odbočiť pohľadom. A tak sa pozerala. Sledovala, ako jej kedysi priateľa od bežcov vyhadzovali za stenu a nepohla proti tomu ani prstom. Jedna časť ju za to priam zožierala, tá druhá to chcela mať za sebou. Postavila sa preto niekde medzi ne a naposledy sa zahľadela na Bena.
 
,,Mrzí ma to, Ben," zamrmlala tak slabo, že sa sotva počula sama. On jej však hľadel priamo do očí a všetky slová jej vyčítal z pier. Jeho tvár si podmanil ešte zúfalejší pohľad. Zistil, že už ho nič nezachráni, nikto mu nepomôže...
 
Prestal bojovať. Očami neodbočoval od Skyler, všetky jeho slzy patrili iba jej. Namiesto protestov sa postavil na dve a s dôstojným postojom sa nechal tlačiť za steny.
 
Skyler sklopila pohľad, tuho privrela viečka a zvrtla sa na päte tak, aby sa už nemusela pozerať.
 
Bolelo ju to. Nemala s Benom žiadny vzťah, bol to jeden z tých idiotov, ktorý si z nej vždy uťahoval alebo si ju s Minhom doťahoval kvôli stávkam, ale inak jej mohol byť ukradnutý.
 
Premýšľala, aké by to bolo hodiť za steny Tobiasa alebo Newta. Či by to bolelo rovnako. Či by to všetko bola jej vina... Za tie otázky sa nenávidela.
 
No a potom sa stalo hneď niekoľko vecí naraz.

Po prvé, Thomas po jej ľavici, ktorý donedávna len nezaujato sledoval obzor, sa vyparil.
 
Po druhé, Flekári začali skandovať niečo, čo prerušilo jej myšlienky až tak, že sa s menším zaváhaním otočila a uzrela vchod Labyrintu.
 
No a po tretie, stihla uvidieť iba šokovaného Bena za stenou a Thomasa, ktorý skočil medzi brány a dopadol na chladný kameň Labyrintu.
 
Po štvrté, brány sa zatvorili...

•••

,,To nie je možné, nemohol to urobiť, bola to čistá samovražda!"
 
,,Je to idiot! Už nikdy sa nevráti!"
 
,,Noc v Labyrinte nikto neprežil, vedel to!"
 
,,Nemohol byť tak blbý..."
 
,,O čo sa vlastne snažil?!"
 
,,Preplo mu! Zbláznil sa!"
 
,,Už ho nikdy neuvidíme..."
 
Hlasovacia miestnosť bola plná Flekárov, ktorí sa medzi sebou postrkovali a oplácali si argumenty s nadávkami.
 
Skyler bolo z tých rečí zle, už ju z nich rozbolela hlava. Alby sa rozkrikoval, aby stíchli a Newt sa ich snažil skrotiť tým, že ich od seba odstrkoval ako decká. A kým mal každý svoju prácu s kričaním a hádkami, ona stála pri dverách, temeno hlavy mala opreté o zárubne a oči zabodnuté do stropu. Hlavu jej neobťažovala ani jediná myšlienka, nemala ani silu na niečo myslieť. Namiesto toho sa snažila zabudnúť na to všetko, čo sa tu dookola dialo.
 
Najprv ona, potom Tobias, hneď na to Ben a teraz Thomas... Všetkým preplo. Totálne každý zošalel. Presne to si myslela. Iba na to sa dokázala sústrediť. Že všetci sú proste mimo...
 
Newt sa k nej pomaly prikradol z húfu Flekárov a zovrel jej dlaňou rameno. ,,Si v poriadku?"
 
,,Nie," zamrmlala.
 
,,Nebola to tvoja vina."
 
,,Nie," prikývla.
 
,,Ale vyčítaš si to..."
 
,,Možno," Skyler sa trhane nadýchla.
 
,,Bude to v poriadku. Nejako sa to vyrieši," zašepkal a pritiahol si ju za pás bližšie k sebe, aby ju mohol tuho objať. Skyler mu obopla ruky okolo krku a hlavu mu zaborila do ramena.
 
,,Mám pocit, že by to mala byť moja vina. Že za všetko zlé, čo sa tu deje, môžem ja..."
 
,,Ale nemôžeš," nežne ju pohladil po vlasoch. ,,Skyler, toto nie je tvoja vina. Rozhodol sa sám."
 
,,Keby som vedela, čo má v pláne, zastavila by som ho..."
 
,,Ale nevedela si. Nikto to nevedel. Nemusíš sa tým trápiť," pomaly sa od nej odtiahol a jej ruky zovrel vo svojich dlaniach. ,,Keď sa brány otvoria, vyšleme pár bežcov, aby preskúmali terén."
 
,,Chcem ísť aj ja. Som bežec, zatrhnúť mi to nemôžeš," povedala skôr, než jej to Newt stihol chytro vytknúť.
 
,,Skyler-" asi mal v pláne povedať niečo duchaplné a poučné, ale iba si povzdychol. ,,Fajn. Aj tak o tom rozhoduje Minho s Albym."
 
,,Vďaka," zachrapčala a zľahka sa usmiala.
 
,,Za čo?" spýtal sa Newt nechápavo.
 
Skyler odbočila pohľadom. ,,Za... Za všetko. Za to, že si tu jediný človek, ktorý ma drží pri vedomí zakaždým, čo sa svet zblázni. Proste... za všetko."
 
Newt sa zľahka pousmial, vtisol jej pusu na čelo a skryl prameň jej dlhých vlasov za ucho. ,,Od toho priatelia sú, nie?"
 
,,Nie," rýchlo pokrútila hlavou. ,,Všetkým mojim priateľom prepína... Prosím, nebuď len priateľ. Nie ten typ priateľa, čo zabudne, čo sa zblázni alebo skočí na noc do Labyrintu. Prosím, ja už nechcem priateľov."
 
Newt sa na ňu v miernom šoku zahľadel, no vzápätí jej položil dlane na boky a prehlásil: ,,Pobozkal som ťa. Vtedy na streche, spomínaš?" usmial sa. ,,Presne v tú chvíľu, v ten nádherný okamih... sa čiara nášho priateľstva pretrhla a nahradila ju iná, hrubšia, pevnejšia," len ľahko ňou zatriasol. ,,Už nikdy ti nebudem len priateľom, Sky. Vždy budem niečo viac. Pre teba, vždy..." a s tými slovami ju pohladil po líci a vybral sa späť ku skupinkám Flekárov.
 
Skyler sa pousmiala a založila si ruky na prsiach.
 
Máš pravdu... Vždy budeš niečo viac, pomyslela si a pomaly sa vytratila z miestnosti. A ja už nebudem to zraniteľné dievča, už nikdy viac. Zajtra nájdem Thomasa, prinútim Tobiasa spomenúť si a ukážem Fleku, že nie som ten typ dievčaťa, ktoré bude oplákávať každého jedného chlapca. Toto je Flek, ľudia tu zomierajú a prichádzajú a na to si treba zvyknúť.
 
Som si istá, že to zvládnem. Kvôli sebe, no hlavne kvôli Newtovi. Zaslúži si niekoho lepšieho...
 
Takže sa niekým lepším stanem.