Vitajte v realite

A depka sa začína

Sedím na kraji postele opretá o stenu. Nechápem prečo začínam písať tento príbeh... Ide mi o pozornosť ? Nie . O '' slávu ''? ... Nie. Na ničom z toho mi nezáleží . Možno keď som bola mladá a myslela si že raz mi bude patriť celý svet .  Takže aký mám dôvod. Možno chcem iba aby niekto vedel môj príbeh. Ktorý je každý jeden deň horší a horší . Tvoju ľútosť nechcem ... A dopredu a upozorňujem že tento príbeh zatiaľ happy end nemá... Ja nie som Snehulienka a život nie je rozprávka . No čo ja môžem vedieť . Možno sa ho raz predsa len dočkáte, lenže môjho príbehu ešte nie je koniec... A nebojte sa všetky šťastné pasáže rýchlo prejdu 😉

Všetko je to vlastne o motýľom efektu. Viete čo to je ? Podstata toho je že maličkosti ovplyvňujú celý náš život. Napríklad keď motýľ mávne v určitej chvíli na určitom mieste môže to spôsobiť hurikán tisíce kilometrov ďaleko. Tento príklad je podla mňa totálny bullshit . Lepšie vysvetlenie je že aj maličkosti nás dokážu dojebať. Podstata toho všetkého je že všetko ma dopad na všetko. Možno o tom ani neviete ale jedna vaša veta môže niekoho donútiť premýšľať ešte zopár dní . Dúfam že aj táto kniha bude mať dopad na vás . A vy budete mať dopad na mňa.Je to zaujímavé.

Princíp tejto knihy je že ma musíš pochopiť. Vžiť sa do mojej situácie a cítiť to čo som cítila ja . Jediné čo na mne musíš pochopiť je že som silne deprimovaný a smutný človek. :) Ja vlastne ani neviem či si to niekto prečíta... No však ak áno tak sa poďme vrátiť rok do minulosti .Ale ešte predtým si pustite túto pesničku pri ktorej práve píšem túto stránku a tvárte sa že ste ja. Aj tak sa celý deň na niečo hráte tak to skúste ešte chvíľku

...

Prvý školský deň. Prší. Dážď mi nevadí avšak mám na sebe sukňu. Mrznem a čkám dole na Dominiku. Vždy meškáva. To síce aj ja lenže aj tak som dole vždy prvá. Možno aj pre to sme najlepšie kamarátky. Stojím tam už asi 15 minút keď konečne vyjde . Aj keď ma na sebe opätky je stále nižšia ako ja :DD . Prichádza ku mne a už z diaľky mi ukazuje fuckera . Podídem bližšie a objíme ma a začíname viesť nejaký nudný rozhovor ktorý si už nepamätám a klamať vám nebudem

Do školy sme prišli pomerne skoro. Keďže ju máme 10 minút od domu logicky chodíme peši. Viete ako sa všetci na začiatku školského objímajú ? Nenávidím to . Nie preto že teraz chcem byť zaujímavá alebo tak . Len proste väčšina z nich ma stretávala cez prázdniny. A potom sa tvária že ma rok nevideli. To je taký ten wtf pocit. Ak to tak mám iba ja tak sry môj názor. No späť k pointe. Ak chcete poznať celý ten príbeh toto si zapamätajte. niektorý z vás si povedia že toto je totálna blbosť no keď na vás ten pocit príde poznáte to. A radím vám ... Poslúchnite ho. Práve teraz sa vo vašich hlavách tvorí myšlienka typu : " Kurva o čom to točí " . Tak ja vám to poviem. Pozriem sa hlavou do pravá kde stojí nastúpená vedľajšia trieda. Môj pohlaď smeruje samozrejme k novým žiakom. A tam ho vidím. Neviem ako je to možné keďže som ešte nevedela ani jeho meno , ale v mojom podvedomý som vedela že sa mu mám vyhýbať. Nie neviem prečo. Proste ako keby som už v tedy vedela čo bude nasledovať. Škoda že som sa neposlúchala.

Ak chcete pokračovať v čítaní tejto story. Musíte splniť pár vecí.

1. musíš pochopiť že som silne deprimovaný človek

2. nebudem sa vám snažiť zapáčiť proste poviem ako sa veci majú

3. pokús sa vžiť do mojej situácie a do pocitov ktoré som v tedy cítila a potom pochopíš celú podstatu

Zajtra budem viacej opisovať dej a nie seba, len zatiaľ sa snažím aby ste ma trochu spoznali... Dúfam že vás táto kniha aspoň trochu ovplyvní. Ta zbohom pri Ďalšej častí.