Tento príbeh sleduje ranný život šiestich vĺčkov. Ich život je bezstarostný a plný radosti. Čo sa však stane keď im do života vstúpia nečakané udalosti, ktoré im obrátia ich pokojný život o 180 stupňov?
(Tento príbeh sa updatuje, preto sa môže meni...
Holly a Suri sa vrátili až ráno a tam ich privítali vydesené a zvedavé tváre vlkov. Zasypali ich plno otázkami ako napríklad: Kde ste to boli? Alebo čo sa vám stalo? Ale oni nemohli ani rozprávať z toľkého utekania pred tou príšerou boli natoľko vyčerpaný že jediné čo urobili bolo zalezenie do svojho kríčka a tam zaspali. Shadow to videla a mala tiež kopec otázok ale nechcela ich budiť išli totiž na lov. Konkrétne na lov Griffinov. Išla ona, mladý lovci a jej dedo. Mali ísť aj Holly a Suri ale tím by sa mohlo niečo stať keby taký unavený opustili tábor. Tomuto lovu mala veliť Shadow, mala si vyskúšať aké to je. Keď sa všetci stretli musela vysvetliť čo to ten Griffin je:
"Je to veľké zviera, napoly lev a napoly orol so zobákom, ktorý je nebezpečný a veľkými krídlami a pazúrmi. Keď ho ulovíme budeme mať dostatok jedla na päť aj viac dní pre celú svorku. Ale je to veľmi ťažké, musíme dávať pozor." upozornila a oznámila všetkým Shadow.
"Ale prečo riskovať život keď existuje aj ľahšia korisť." spýtal sa Por a snažil sa presvedčiť ostatných.
"Pretože, nehovorím že musíme nutne zabiť toho najväčšieho a najsilnejšieho ale nejakého starého a slabého jedinca. A navyše keby sme nerobili lovy na Griffinov tak by bolo riziko že by nás napádali." Toto Por nevedel tak tak prikývol na súhlas že rozumie a že má pravdu. Shadow vykročila a za ňou šiel hneď Nol. Posledný šiel jej dedko. Trvalo asi len 30 minút kým prešli les a došli k horským lúkam. Na lúkach bolo teplo a chodilo sa tam ľahšie ako v lese, teda dokým nevymenili horské, rozkvitnuté lúky plné hmyzu krátke trávnaté porasty s občasnými ostrovčekami kosodreviny. Tam fúkal taký vetrisko že si niektorí mysleli že ich aki odfukne. V týchto nadmorských výškach hniezdili griffinlvia pretože málo ktorý dravec by sa odvážil do takejto výšky. Ale táto svorka už dávno zstila ako na tieto prefíkané tvory. A prečo prefíkané? Pretože sú múdre premúdre až to bolí. Lákajú zver na svoje mladé a keď je dostatočne blízko udelia jej smrteľný úder. A keď si chcú dať na večeru nejakú menšiu korisť, vyčkajú nenápadne pred jej príbytkom a keď statočne vykročí do sveta, griffin ju svojimi mocnými pazúrmi chytí a zabitú do donesie domov svojim mladým alebo svojmu partnerovy. Na tejto hore bolo týchto griffindkých rodiniek strašne veľa. Nerobili si hniezda na stromoch ako sýkorka alebo drozd ale na zemy ako kiwi či pštros. Tento poddruh sa líšil práve tým že si hniezda staval na zemi kde sa mohli stať ľahkou korisťou ale ako som už písala takto ony lovili. Občas ale museli zmeniť stratégiu a lovili ako sa na dravca patrí. Najčastejšie mali menšiu korisť ako zajace, morky, prepelice a aj srny. Občas sa im do cesty priplietla líška či dospelý a mocný jeleň. No čo bolo pre nich najťahšou korisťou bol griffin rovnakého druhu. Boli to totiž kanibalovia. Ak boli veľmi hladný dokázali zijesť aj mladé inej rodiny ale ak boli pri tomto ohavnom čine pristižený čakala ich bitka a možno aj smrť. Matka totiž položí život za svoje mladé.
"Griffinov sú rôzne druhy ako napríklad tento, naša svorka mu dala meno Griffin horský. Má meno podľa toho že žije v horách na rozdiel od iných ale o tom inokedy teraz máme prácu." zahlásil dedo Hun a dal Shadow signál na začatie lovu. Tá jeho signálu hneď pochopila a vybrala sa skrčená schovať za ďalší kameň bližšie k hniezdu. Samica bola na love a tak samec striehol pri mláďatách. Za Shadow šli Nol a Kemži zatiaľ čo ostatný išli s Hunom.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
