Chlap ma okamžite opľuje do čistého trička, zopár kvapiek pristane na krku, čo je to s ním?! Nechce sa zachrániť?
„Naozaj si ju zabil?"
Zasmeje sa, dva predné zuby chýbajú, čo je pre mňa odpudivé. Z plešiny mu steká pot, aj čelo je zarosené.
„Zabil som veľa pekných dievčat, najlepšie je to vtedy, keď sa nesnažia ani brániť, pretože im dochádza kyslík a ja si ich pekne užijem!" Bohužiaľ, slzy v očiach prezrádzajú, že sa bojí smrti. Hádam si myslel, že ho rýchlo zastrelia, no on sa bude pozerať na nás, ako bude umierať a zo všadiaľ bude striekať jeho krv.
„Ako sa voláš?" spýtam sa, drzo sa uškrnie. Nastrčím ruku ku Zaynovi, podá mi krvavý malý nožík.
„Gregor, ty kurva." Všimnem si Diablov znechutený pohľad aj zatínajúce päste so zubami. Presviedčam sa, že takýto chlapi si nezaslúžia nič iné, než zdochnúť ako prasa.
„Koľko tých dievčat bolo?" zaujíma ma to, pretože ak oľutuje a bude si vedomý svojich chýb, mohol by dostať druhú šancu alebo byť mojou prvou obeťou. Prejdem za jeho chrbát, čepeľ priložím ku tlstému hrdlu, nech si rozmyslí ako bude odpovedať!
„Vieš, že neviem?" Boh neexistuje, tým som si istý, čím dlhšie som tu a počúvam Gregora som si istejší. „Hah, celý sa trasieš, daj radšej ten nožík šéfovcom, chcem byť zabitý nimi a nie takým poš-" Stane sa to samo, pred očami mi prebehnú mladé baby, moje sestry, ktoré mohli byť jeho obeťami v budúcnosti. Začne vydávať divoké zvuky, zmieta so sebou na stoličke, keďže stále ťahám nožík, pomaly. Vychutnávam si teplú krv na ruke, mstím ich nevinné telá a nevypočuté výkriky, kedy volali o pomoc.
„Fíííha! Kedy sa to stalo?" Zasmeje sa Zayn, tí dvaja, medzi ktorými stojím začnú plakať.
„Sám neviem." Vydýchne Diabol, podíde ku mne a z ruky vezme nôž, hodí ho na zem. Klepem sa, neobzriem sa po zvyšných hovädách, kráčame tmavou chodbičkou do kuchynky, z ruky stále tečie čerstvá krv. Krv smrti. Krv jeho a mojej smrti.
„Bože," vzdychnem, odrazu ma hodí do steny, prizerám sa na kvapkajúcu tekutinu. Čoho všetkého som schopný? Prečo som to nechal zájsť tak ďaleko?
„Každý dokáže zabiť, je to celkom ľahké, nie?"
„Ja nechcem byť každý!" vykríknem, pri čom zadkom dopadám na zem. Kde je Loui Tommo, ktorý nikdy nikomu neublížil, ani vývrheľom ani trýzniteľom?
„Veď nie si," kvokne si naproti mne, nezmôžem sa na pohľad do tváre, ktorá je na mňa pyšná. „Sme jedineční. On vedel, že umrie. Bol by ho zabil Zayn, či ja."
„Ale zabil som ho JA! Je jedno, čo urobil, súdiť má len Boh a síce naňho už neverím, toto nebolo v mojich rukách. Je to nesprávne." Krv pomaly zaschýňa, chvíľkovo mám dojem, že sa pozvraciam.
„Zabil si toho, čo zabíjal pre zábavu. Ešte dnes ti pôjdem kúpiť tie botasky, okay?" Sú mi u prdele! Potrebujem radu, čo robiť ďalej! Nemať výčitky, žiť ďalej nepremýšľajúc nad karmou..
Pomôže mi postaviť sa, prejsť do kuchynky, kde ma vychváli do nebies. Usilujem sa neutiecť do mojej komnaty, kde som JA bol väzňom a kde MNE išlo o život. Tam som bol nevinný a nikdy som neuvažoval nad inou vraždou ako samovraždou.
*
S Perrie po chvíli ideme ku Diablovi, ľahneme si, nemusíme sa ho báť, išiel do mesta. Priviniem sa k jej prsiam, chýba mi mama!
„Ty si niekedy niekoho zabila?" spýtam sa so zatvorenými očami, vo vzduchu cítiť vinu.
„Nespočítateľne veľakrát." Zarazí ma to aj poteší, aspoň nie som jediný. „Tých, čo umierali na následky zapálenia, vysokých horúčiek alebo psychických problémov. Pán je zviera a keď si niečo zaumieni, vždycky to dostane. Ako aj teba." So škaredým pohľadom na ňu pozriem. „Dostane všetkých, Louis. Prinútil ťa to spraviť, mňa tiež. Bola som si vedomá, že jeho obetiam nie som schopná pomôcť a donútil ma ich utratiť ako prašivé psy." Zotriem jej neposlúšnú slzu. „Mám pomáhať a nie zabíjať! To je povolanie zdravotnej sestry, utešujem sa, že inde sa majú lepšie. Pretože všade je lepšie než tu, možno aj v pekle." Poslednú vetu zťažka cedí medzi zubami, slová vypúšťa sťa nadávky.
„Perrie, ja..."
„Čššš," hlavu mi pritlačí späť ku jej prsiam, silno do seba smrkne. „Nezabúdaj na útek a na mňa. Som si istá, že raz sa ti podarí utiecť, bývala som v Bristole, Perrie Edwards. Prosím, povedz všetkým, čo sa tu dialo a že som to vydržala." Silnejšie ju stisknem, dokonca nohu zapletiem do tej jej.
„Ak utečiem, jedine s tebou." Odpoveďou mi je však len pobavené odfrknutie.
Tak sa mi to podarilo! Je nedeľa a ja som pridala časť :D (Loui teda zabil toho hnusného Gregora) :/ Inak myslíte si, že sa Louis zmenil k horšiemu? Alebo je to len Diablom? :O
Diky za votes! :D A komentár (potešil moc) :D :***
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
