Never More

*4*

Boli to ženské lodičky. Tieto moje neboli.
Vošla som opatrne dnu a potichu som sa priblížila ku Kristíne.

,,Koho sú tie topánky pred domom?"

,,Patria slečne, ktorá prišla s Erikom. Išli na poschodie."

Pomaly som stúpala. Schodík po schodíku. Prišiel posledný schod. Trošku som sa bála otvoriť dvere.

Skôr som sa bála, čo ma bude čakať za nimi.
Chvíľu som držala kľúčku, no napokon som ju začala pomaly stláčať.

Pomaly a opatrne som otvárala dvere do spálne. Na jednej strane, ktorú som videla bol Erik. Sedel na posteli s pohárom vína v ruke a podozrivo sa usmieval na druhú stranu.

Keď som v málo otvorenej medzierke dvier začala vchádzať, uvidela som zmaľovanú ženu, ktorá behala v izbe s fľašou vína.

,,Čo sa to tu deje?!" povedala som hlasným a nechápavým hlasom.

Zrazu sa na mňa otočil Erik a nasucho preglgol. Tá žena tiež.

,,Kto to je?" spýtala som sa Erika.

,,Nehuč!" povedala namyslene tá žena.
,,Nechápem, čo si to dnešné služobníctvo dovoľuje k iným ľuďom." povedala pozerajúc sa na Erika.

,,Čo?!" bez posledných nervov som sa na ňu mračila a zabíjala pohľadom.

,,Máš šťastie, že ťa ešte Erik nevyhodil!"

Čo to povedala?!?

,,Takže za 1. Nie som slúžka!
A za 2. Toto je môj dom!" povedala som zdôraznene.

,,Čože?!. Erik? Toto nieje tvoj dom?!" nechápavo zkríkla.

,,No nie, nieje. A nie som slúžka!"

Čo to povedala? Jeho dom? Haha, až ma rozosmiala!

Položila pohár s vínom na nočný stolík a prekvapene odišla z izby.
Ja som sa nenávistne pozrela na Erika a zabuchla som dvere. Zišla som dole schodami a mala som slzy v očiach.
Ako mi to mohol urobiť?

Zišla som dole do šatníka pre hostí, kde sa ukladajú topánky, kabáty a pod.

,,Ako sa voláš?" spýtala som sa tej ženy, keď si tam obliekala mikinu.

,,Som Nika, a ty?"
Povedala namysleným hlasom.

,,Do toho ťa nič neni!" môj rozzúrený hlas znel ako z pokazeného rozhlasu.

Opäť sa namyslene pozrela a odišla. Trieskla dvermi tak, že sa to ozvalo po celom dome.
V mojich ičiach sa miešali slzy, hnev a nenávisť. V tom sa otvorili dvere do spálne a vyšiel odtiaľ "rozbehnutý" Erik.
Keďže mám do garáže vnútorné dvere, neváhala som ani chvíľu a išla som do auta. Zatiaľ čo tá manekynka v mužskom tele bežala za mnou, ja som nastúpila do auta a pomaly, ale isto som štartovala. Motor nechcel nabehnúť a za ten čas, čo som sa ja pokúšala naštartovať to prekliate auto, ten...... Toto by sa ani popísať nedalo, aký je to sviniar, dobehol do garáže, a keďže na autách väčšinou nenosím strechu, skočil do auta a v tom momente chvíli som vyštartovala von. V tej rýchlosti som si ani neuvedomila, že sedí vedľa mňa. Mierila som...ani neviem kam, proste som odtiaľ potrebovala vypadnúť. Slzy mi rozmazávali pohľad na diaľnicu a skoro som sa nabúrala s jedným týpkom, ktorý ani nedal smerovku a predbehol ma na plnej čiare! Moje nervy bolo možné porovnať atómovej bombe v Japonsku, neviem aký rok, ale viem, že ten blbec nedal smerovku!
,,Plná čiara ty debil!" zakričala a zatrúbila som na neho a on mi z otvoreného okna kývol rukou. V ten moment by som mu ju najradšej zlámala!

Ten čas, keď som sa motala s tým predo mnou, nastala križovatka a na semafóri blikla červená. Nestihla dom zareagovať a v tom sa objavil kamión z boku mojej ľavej strany. Nestihol zastaviť a ja tiež. Viac si už nepamätám.

____________________________________
Tak ste na konci🙌 do kom. mi môžete napísať názor alebo hoci čo😂 pravdaže ma poteší aj vote⭐

Majte sa🙋