36.

331 31 1
                                    

„Kurva," zabudol som si zažať, napne ma ako náhle zacítim pod rukou kúsky jedla, to už zvraciam do vecka. Zostáva mi lepšie, avšak nie je možné postaviť sa na nohy, dlho sa premáham. Aby som nezaspal, že zajtra má prísť Diabol. Veď ráno stíham všetko...

*

„KURVA!" Zobudí ma vreskot, na to silný kopanec do brucha. „Čo to má znamenať?" ďalšia rana ma zhodí na studenú podlahu, pootvorím oči, nado mnou Diabol. Bolesť hlavy na nevydržanie, sucho v krku ani nehovorím. Kriste, čo tu tak smrdí? „Na kolená!" Kvôli hlave mi trvá vzchopiť sa, lenže uvidím na čom som ležal a sú od toho aj vlasy, vtedy ma napne a posledok zo žalúdka skončí na semiškách.

„Ježiš, p-prep-áčte!" zohnem sa mu k nohám, holými rukami sa načiahnem, aby som mu to dal preč, pričom mi je horšie. Vtedy ma zdrapí za vlasy, povytiahne ma ku jeho pupku.

„Ty kurva jedna ožratá!" vzdychnem od bolesti, okamžite ma pustí, dlho vyvracia oči – od môjho dychu. „Umy to tu, aj seba. Keď sa vrátim a čo i len miestečko bude od tohto sajrajtu, prisahám, že to vylížeš! Teraz ma vyzuj." Minútu sa premáham, snažím sa byť čo najrýchlejší, až sa podarí a ku koncu mi kopne priamo do hrudníku, za následok je vybitie dychu a skrúcanie sa v klbku.

Po hodine, možno dvoch, prižmúrenými očami kontrolujem každý kút, umytý, s čistými zubami a opratými topánkami. Úľavou vydýchnem, hodím sa na posteľ čumiac donikiaľ. Zaslúžil som si horší trest. Kristepane, veď som ho ovracal! Ľudí za také prešľapy zabíja a mučí, prinajlepšom nedá pár dní jesť. Napijem sa poriadne Coly, hypnotizujem dvere, aby sa konečne otvorili.

Naučí ho to a basta! Prešiel odvtedy dlhý čas." Vyskočím ku dverám, prilepím na ne ľavé ucho, keďže na druhé som stále hluchý. „Neser ma, Liam! Zaslúži si to." Zrazu sa prudko roztvoria a ja padám do Diablovho tela, pred pádom počuť Liamov výbuch smiechu. „Boha!" zanadáva, zdrapí ma za rameno a hodí do priateľa.

„Prepáčte." Idem si aj kľaknúť, no facka mi zabráni.

„Vypadnite," zasyčí, pozerá sa pri tom fakt znechutene do mojich očí, čo z ničoho nič zabolí. Zahryznem si do spodnej pery, sám sa obrátim a po prvom kroku pridám, vzlyk sa prebúdza k životu a za žiadnych okolností nedovolím, aby ho začul. V kuchynke je len Niall, nechápavo pozriem z jedného na druhého.

„Perrie sa stará o Nicka." Vysvetlia, že Pán si na ňom vybil zlosť bičom a chudák je na tom horšie než som býval prvé dni ja. „Louis," načne ďalšiu tému Liam. „Śéf mi nadriadil, aby ťa naučili používať zbraň a biť sa. Viem, že si poleno, čiže pôjdeš do druhého areálu." Čo? Druhého?

„Na čo mi to bude?" Po vypustení pár slov mi dôjde, čo tým myslel. Stanem sa tým, čím Niall, len budem horší. „Nič sa učiť nebudem! Neprinútiš ma s nikým bojovať! Nikoho už nezabijem!" kričím, aj si doňho udriem, čo s ním nepohne.

„Je to jeho rozkaz." Znovu si udriem, až sa zosypem a hľadám Boha. „Zajtra ráno odídeš so Zaynom a ešte jedným, volá sa Michael. Poslúchaj ho, inak nedopadneš dobre." Začnem krútiť hlavou, ZAYN?!

„A čo Perrie?" vzlyknem, vzhliadnem ku nemu, na čo pokrúti hlavou. „A ty? Niall?"

„Kým mi nepovie, nemôžem z tadiaľto odísť." Nie je nadšený ani smutný. Je rád, že bude mať Diabla len pre seba? Alebo že som bol potrestaný za včerajšok, kedy som ho drsne odmietol? Lakte položím na skrčené kolená, a čelom sa opriem o ruky, dlho plačem, skuvíňam a prosím.

„Čo sa tu deje?" Perrie priskočí ku mne, vysvetľujú jej, objíma ma a po poslednej vete mi zašepká: „Ľahšie ujdeš, ak budeš vedieť narábať so zbraňou. Ľahšie ich všetkých spacifikuješ, ak ich zbiješ do nemoty. Nauč sa rýchlo utekať, aby ťa nechytili, spoznávaj nepriateľov, všímaj si detaily. Loui, zvládni to! Počuješ?" Schytí mi tvár do dlaní, už plače len ona.

„Perrie Edwards, Bristol." Šepnem.


Ou jééé! Ženské mám tu pre váš niečo, pre Louisa ďalšia zložitá skúška :'( Preč od Perrie, Nialla a Liama :) ALE! :D Zajtra pridám časť! :D Je to isté, pretože bude brutálne krátka, možno 100 slov :) :D 

Srry ale musí to tak byť :D Bude to menšia rozlúčka s týmto areálom :) 

A diky za votes! Love yaaaa!!! :D :****

PrisonerWhere stories live. Discover now