Diabol so mnou v noci nespí v posteli. Aj keď spí, nedotkne sa ma. Naozaj. Celé dva mesiace ma obchádzal, nevyprával okrem včerajšku až na pár razy, kedy sa vrátil uprostred filmu a chcel vedieť, o čom je zápletka. Čiže dokopy sú to štyri mesiace, kedy ma mal poslednýkrát, nechýba to. Vlastne chýba, nie však on. Aj tak pociťujem sklamanie zo samého seba, premýšľam na čo to robí. Nechuť, má ma dosť? Ani neviem, kedy ma naposledy pobozkal, usiluje sa mať zo mňa vojaka. Lenže vojak sa jedného dňa premení naňho a sám ho zabije.
Do malého ruksaku si nabalím pár tričiek, dvoje tepláky a pár spodného prádla. Hádam mi tam dajú čisté veci, viac mu zobrať nemôžem. Za dverami čaká o stenu chrbtom opretý Liam so Zaynom. Vrah mi vezme vak, priateľ nasadí putá na nohách i rukách. Možno je to posledýkrát, čo som tu, obzerám si kamenné studené steny, dvere, kde ma raz Zayn zavrel a trpel tam o hlade a smäde dva dni. Ďalšie sú moje, trčal som tam dlhé mesiace, až prišiel Nick. Koľko tam bude on?
Dvere, z ktorých aj teraz vychádza slnko, stisnem pery do tenkej čiary, poslednýkrát nadýchnem vôňu kuchynky, s Perrie sme sa dohodli, že žiadna rozlúčka neprebehne. Vrátim sa a ona ma privíta s čerstvým koláčom. Vo veľkej čiernej dodávke sedí holohlavý muž, pripomína mi prasa, čo som zabil vlastnými rukami. Michael. Už teraz z neho ide strach.
Okay, tak 238 slov :D Pokúsim sa pridať čo v najkratšom časovom rozpätí ďalšie! :D:*** Ľúbim :D
YOU ARE READING
Prisoner
Fanfiction"Nesúď knihu podľa obalu" túto vetu pozná aj Louis Tomlinson, avšak až keď sa prebudí s bolesťami na neznámom mieste, uvedomí si pravdivosť týchto pár slov.
