OSUD

Any a Shadow

Ahoje rada by som vás opäť privítala pri ďaľšej kapitole. Chcem vám sem dať hierarchiu vo vlčej svorke aby ste si vedeli približne predstaviť kto je šéf a kto podriadeny, prvý je najvyššie postavený a posledný najnižšie: alfa, beta, gamma, delta, théta, sigmma a omega. Užívajte kapitolu 😃
Po porade prešlo zopár dní obyčajného lovu a života teda až na Suri. Tá bola na polovačke s Hollym,Porom a Kemžim. Všetci štyria vystopovali tehotnú srnu. 'Už mala rodiť' povedala Suri a ďalej stopovali až k nej došli. Prišli akurát v momente keď porodila a oblizovala mladú srnku plnú života. Pekne sa postavila na svoje dlhé chudé nohy a začala cicať mlieko od svojej mamy. To bola šanca pre predátorov. Suri a Holly vyskočili spoza kríkov a hnali mladú rodinku do hustých kríkov kde striehli Por a Kemži. Mladá srnka nestíhala, zakopla a spadla. Holly za ňou skočil zahryzol sa do jej mäkkého krku a zlomil jej väz. Ani jej mama neunikla rovnakému osudu a hneď ako vbehla do pasce skočili na ňu Por a Kemži. pridržiavali ju aby sa nehýbala a nijak neublížila Suri, ktorá ju pevne uchopila na hrdle a zabránila tak dýchaniu. Holly poniesol zabitú srnku k telu jej matky a tam sa jej najedli až z malej srnky neostalo nič. Potom zavili aby upozornili okolitých vlkov , ktorý boli tiež na love že chytili korisť a aby sa prišli najesť. No nikto neprišiel a tak vzali srnku a priniesli ju do tábora. Mladé vĺčatká sa radovali a s chuťou sa pustili do jedla, no najprv poroznášali jedlo starším vlkom pretože to bol zvyk. Nol bol so svojou sestrou a malým griffiniatkom na love a Shadow bola zasa s Anym. Shadow nenašla nič na stopovanie ale Any našiel stopy losa. Any sa bezhlavo vrhol po jeho stopách do temného lesa. Bežal klasickým vlčím krokom a Shadow ho nasledovala krok za krokom. Čoskoro čierno čierny les vymenila krásna zelená mokraď. V korytách riek žili rôzne sladkovodné ryby, korytnačky, žaby a ba aj mloky. Na jednom starom strome, ktorý rástol popri jednej takejto rieky bol včelí úľ. Boli to hnusné včely pretože chceli každého uštipnúť i keď im nebezpečenstvo nehrozilo. Any a Shadow neboli zvyknutý na vodu, ktorá mi schladzovala ich telo a keď sa vybrali prebrodiť rieku ihneď zastali lebo sa dostali na bod, na ktorom im voda zchladzovala brucho. Dobre si vodu preskúmali aby zistili či im z vody nehrozí nebezpečenstvo. Pravda, v ich teritóriu boli predsa mokrade ale neznamenalo to, že tam pravidelne chodili loviť. Mladý učni a lovci sa totiž neučili veľmi ako loviť v mokradi pretože ich rozľahlé teritórium, ktoré bolo z troch štvrtím pokryté lesmi, pláňami a občasnými lúkami im stačilo a mokraď pre nich nebola domovom. Any sa ako prvý vrhol bystrím skokom do vody a začal plávať smerom k protiľahlému brehu. Any ihneď zacítil stopu losa, ktorého stopovali. Bola táká silná že sa nedala prehliadnuť. 

"Je blízko." pošuškal Any Shadow a ticho postupoval ďalej. Bolo to krásne, brezy a vŕby, na ktorých sedeli uspievané vtáčiky, pod nimi bol tieň a v tom tieni odpočíval los. Any a Shadow vyčkávali na vhodnú chvíľu keď v tom sa los pohol a vkročil do vody. Tam spásal trávu a pil vodu, keď sa dosť napil vyšiel do brezového hájika. To bola šanca pre predátorov a oni ju ihneď využili, potichu popreskakovali cez ostrovčeky v rieke. Pričupili sa za kríkom a takticky rozdelili aby mali čo najväčšiu možnosť na úspech. No vietor ich prezradil a los sa rozbehol preč. Bol to mladík, asi tak 2 roky a nemal chuť bojovať. Ale Any sa len tak ľahko nevzdá a utekal za losom, Shadow si síce bola vedomá že s losom není radno si zahrávať ale nasledovala svojho priateľa. Any zahnal losa do hlbokej vody ale sám do nej nechcel vkročiť. Los videl šancu a rozbehol sa za svojim prenasledovateľom aby mu to oplatil. Any sa však ani len nepohol a statočne stál na svojom mieste a keď sa nebezpečné kopytá a parohy priblížili k jeho teľu vyskočil tak vysoko že by to tak nevedel urobiť ani zajac. Los v tej rýchlosti minul svoj cieľ a narazil do stromu.

Shadow schytila svojho priateľa za šiju a stiahla ho do vody tak hlboko aby ich los nezbadal. Namosúrený los sa radšej rozbehol preč aby sa vyhol boju. Shadow ho pustila a obidvaja vyplávali. Voda bola studená aj na týchto vlkov a tak už nemali v pláne zdržiavať sa v močiary. Prešli cez ostrovčeky a vybrali sa domov. Ich srsť, ich hrubá a teplá srsť ich teraz len spomalovala. Boli veľmi udychčaný a tak sa pomalým krokom vydali hľadať miesto na odpočinok.

"Odpočinieme si a potom pôjdeme domov." ohlásil Any keď došli na miesto. To miesto bolo ako keby stvorené pre nich. Mierne vyvýšená skalka, na ktorej rástla zelená trávička, pod nimi bol vidieť ako keby celý svet a za nimi bol hustý smrekový les. Any a Shadow sa ako jašterice vyhrievali na letnom slnku aby si osušili kožušteky. Shadow bola síce princezná a snažila si udržať s svoju vážnosť ale nepohrdla ani hrami pre malé šteniatká. Nudila sa a keď si myslela že zomrie od nudy napadlo ju že by sa mohli trocha zahrať. Vyskočila na Anyho a tým ho pozvala k hre. On najprv nechápal ale potom prikývol a uskutočnil ich hru. Celkom zabudli že už sú dospelí a hrali sa ako malí. Skákali po sebe jedna radosť, hrýzli sa do uší a naháňali sa. Keď sa spamätali bolo už neskoro a slnko už dávno zapadlo. Bolo príliž nebezpečné vydať sa v tejto dobe domov, bolo to tak ďaleko a všade číhalo nebezpečenstvo. Nol a Lon sa už dlho vracali domov s maličkým griffiniatkom, ktoré sa práve naučilo lietať.

"Nol pozri na Obláčika, ako krásne lieta!" upozornila Lon svojho brata a ukázala na Obláčika. Ten sa vznášal ako obláčik na oblohe, preto aj to meno. Ako lietal po oblohe vzniesol sa do smrekového lesa a s ľahkosťou pierka sa vznášal medzi korunami stromou. Niečo ho upútalo a priletel bližšie. Našiel totiž Anyho a Shadow a vedľa seba ležia a zaspávajú. Any nemal Obláčika rád natoľko že ho raz aj napadol ale Nol ho statočne obraňoval a dal útočníkovy poriadny výprask. Obláčika sa vzniesol z oblohy priamo na Anyho. Obláčik mal už dosť sily na to aby ublížil aj dospelému vlkovy a Any by nebol výnimkou.

"Čo to tam je na oblohe?" povedal Any Sadow a ona sa tiež pozrela. Nol zapískal na Obláčika a ten ho ako vždy poslúchol a vrátil sa k nemu. Neutiekol však pohľadu zvedavých vlkov ako letí do smrekového lesa. Nol ich videl ale oni jeho nie, a tak keď Obláčik doletel k nemu a sadol si na jeho chrbát pridal sa Nol k Lon a vykročili na cestu domov. Shadow sa cítila divne a dlho v noci sa prekrúcala zo strany na stranu až kým nezaspala.

Ahojte všetci ľudkovia, ktorým sa páči tento príbeh (nie len táto kapitola) a chcela by som sa vás tým to opýtať či by ste chceli aby som urobila časť kde bude rozpísané poradie vlkov vo svorke aby ten čo to nevie nemusel chodiť na wikipediu a hľadať to.