Tento príbeh sleduje ranný život šiestich vĺčkov. Ich život je bezstarostný a plný radosti. Čo sa však stane keď im do života vstúpia nečakané udalosti, ktoré im obrátia ich pokojný život o 180 stupňov?
(Tento príbeh sa updatuje, preto sa môže meni...
Nol a ostatný boli veľmi spokojní z ich lovu. Chytili naozaj veľa koristi a veľa jej aj niesli do tábora. Cestovali dlho na sever, asi tri dni a pre vlkov to bolo veru dlho. Nol sa nezabával so Shadow, vedel že jej srdce patrí inému, alebo si to myslel. Shadow by rada niečo povedala Nolovy ale zakaždým ako sa k nemu priblížila niekto ju vyrušil. Any jednu noc nabral odvahu a šiel za Shadow.
"Shadow, chcel by som sa ťa niečo opýtať." začal keď došiel k Shadow, tá naň pozrela a nasadila nechápavú tvár. "Vieš chcel som sa ťa opýtať...či by si..."ďalej už nedokázal rozprávať a tak a odmlčal.
"Čo by som Any?"
"Ale nič, ja len, máš rada Nola?" opýtal sa Any lebo nevedel čo má povedať, Shadow sa začervenala a nevedela čo má povedať, no potom dodala:
"V tento čas si nie sme s Nolom veľmi blízky, neviem prečo. Mám pocit že som mu nejako ublížila ale áno, mám ho rada a aj on mňa, teda myslím." keď to dopovedala Any sa smutne zahľadel do zeme a po chvíľke dodal:
"Zaujímavé ako sa raz rozprávame a nevieme prestať ale sú aj momenty kedy neviem čo povedať. Ha, Shadow... vieš že raz príde ten čas."
"Aký čas myslíš?"
"Čas v ktorom si budeš musieť vybrať medzi mnou a Nolom." keď to dopovedal oblizol Shadow a odišiel. Celú noc jej to nedávalo spánku. A keď všetci vstali, prvé čo urobila bolo že išla za Nolom a aby jej porozprával čo sa deje. Nol najprv nechcel nič rozoberať ale nakoniec povolil a vyrozprával Shadow všetko a keď tak urobili došli k rieke. Keď naposledy prechádzali túto rieku bola plytká a dala sa bezpečne prejsť ale minulú noc veľa napršalo a rieka sa zmenila na hlbokú a nebezpečnú. Vodca rozkázal že ju radšej obídu a nebudú sa do nej bezhlavo vrhať. Bola o dlhá obkluka, museli dokonca poslať aj hladaciu čatu cez noc aby vyhľadali miesto kde sa dá rieka prekročiť, tou čatou boli Nol a Shadow. Po ceste sa rozprávali a až moc nedávali pozor. Už z nich neboli zamĺkli vlci ale veľmi dobre naladení kamaráti. Neostalo to tak večne a keď našli zvalený strom, ktorý nemal moc klzkú kôru narazili na nebezpečného nepriateľa. Kvôli tej rieke sa Nol a Shadow zatúlali tak ďaleko že boli na území susednej svorky. Nol sa to snažil vysvetliť ale vlk čo bol na stráži si nenechal veci vysvetliť a radšej zaútočil na neho. Nol mal však pomocníčku Shadow, najlepšiu vlčicu bojovníčku v klane a tá mu pomohla. Nechceli sa biť, zbytočne nárušať vzťahy so susednou svorkou sa nevypláca ale museli si zachrániť život a tak dali útočníkovy dobre zabrať. Bol to ale dobrý bojovník a tak sa museli aj Nol a Shadow posnažiť. Keď už bol vysilený mohli povysvetľovať čo sa udialo.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Takže vy ste zo svorky Lúnovcov? Ste dobrí bojovníci ale iba v presile, ďakujeme za informácie." keď to dopovedal utekal smerom od nich do hustého lesa. Nol sprv nechápal čo tým myslí ale Shadow to dobre vedela. Zaútočia na ich svorku a všetkých pobijú! Shadow sa ihneď rozbehla to oznámiť vodcovi a ostatným. Bežala čo jej nohy stačili a bola tam rýchlo asi len 15 minút šprintom. Všetkých zburcovala a oni ju nasledovali k prechodu cez rieku aby boli čo najrýchlejšie pri svojej svorke. Utekali ako o život a mali aj dôvod. Nol utekal čo najrýchlejšie ako to išlo pretože nezniesol pohľad na skrvavené telo Obláčika, ani sa s ním nerozlúčil. Pribehli ako najrýchlejšie sa dalo ibaže nikto v tábore nebol. Všade bolo ticho, jediný hluk robili oni. Všetci sa zobudili a šli oslavovať návrat ich vlčích súkmeňovcov. Obláčik bol medzi prvými mláďatami, ktoré prišli privítať lovcov. Nol bol šťastím bez seba keď uvidel Obláčika v poriadku, ale čo ho prekvapilo bolo že videl Obláčikové zranenia a tak mu to nedalo spýtať sa.
