The Lake House (preklad)

nineteen.

Odkaz na prvých 18 častí bude v komentári. 

Ana si bola istá, že v rámci dní budú veci s Justinom vyriešené ako vždy boli. Ich vzťah a láska pre toho druhého bola príliš silná. Pár dní vzdialenia bolo všetko čo potrebovali.

Bol to mesiac.

Justin sa stal viac tajnostkársky a naštvanejší. Nikdy sa nebavili o tom údere alebo vôbec o niečom. Ich vzťah sa stal bozkom ako pozdravenie, chodenie ruka v ruke do triedy a potom bozkom na rozlúčku. Občas sa Justin ani neukázal na obede, nechával Anu a Gavina samých v bezstarostnej rutine. Ana sa dostala k tomu, spoznať Gavina viac a ak sa nebude snažiť Justin, potom nebude ani ona.

Justin to vzdal. A to ubližovalo Ane, ktorej bolo v živote odmietnutia nadeleného viac než dokáže opísať. Stále cítila, že aj jej mama aj Justin ju chceli a preto to nevedela nechať tak. Bolo pre ňu nemožné prijať čo možno bola pravda.

Paul sledoval ako sa jeho dcéra medzi decembrom a aprílom mení. Usmievala sa menej, menej sa smiala. Ale podľa nej boli veci fajn. Nemusel sa ani pýtať, aby vedel, že Justin bol pravdepodobnou príčinou.

To ho štvalo, pretože poznal akí sú chlapci ako Justin. Namotajú dievčatá a urobia ich nešťastné bez žiadnych následkov. Špeciálne ho to štvalo, pretože Ana bola múdre dievča a vždy to sú múdre dievčatá, ktoré to všetko zahodia. Rýpavý pocit, že veci s Justinom boli zlé ho nasledoval dlhú dobu. Čakal na správny čas aby zakročil.

Ana by ho zabila ak by vedela, že toto robí.

Stlačil zvonček na dverách a vyvážil sa na päty. Nepočul žiadny pohyb za dverami. Keď si myslel, že mu nikto neodpovie, a otočil sa na odchod, dvere za ním sa pomaly otvorili. Richard nevykročil von, len stál na prahu dverí.
„Dobrý deň, môžem vám pomôcť?" jemne sa opýtal.
„Ahoj, ja viem, že je to nečakané. Moje meno je Paul..." vystrel von ruku, aj on bol týmto mužom trochu vystrašený.
Richard sa díval na jeho ruku predtým ako ju vzal do svojej. „Anin otec, ja viem. Som trochu prekvaný vidieť vás tu."
„No, my sme sa nikdy predtým nestretli, čo mi príde trochu zvláštne vidieť, že naše deti sú spolu už nejakú chvíľu. Keď sa o tom bavíme, nevideli ste u Justina nejaké divné zmeny?"
„Prepáčte?"
„Ana trvá na tom, že sú v poriadku, ale ja tomu veľmi neverím. Zase, sú to tínedžeri a kto im rozumie, však ?" Paul sa zasmial.
Richardov úsmev bol pevne zovretý. „Áno, no, Justin mi veľa nehovorí. Mrzí ma to. Myslel som si, že už spolu nie sú." Paul nezachytil šok v Richardových očiach.

„Justin je dobré dieťa. Ja len chcem to, čo je najlepšie. Pre obidvoch." Paul prikývol. „Naozaj by som vás dvoch chcel lepšie spoznať, ak vám to nevadí. Čo tak zajtra večera s mojou rodinou ?"

Richardovi úsmev zostal. „Som si istý, že bude Justin veľmi šťastný, keď sa dozvie o vašom pozvaní."
Títo dvaja muži si znova potriasli ruky. Paul sa cítil úspešný. Richard sa akosi usmieval, no keď sa otočil, Paul nevidel jeho tvár kompletne opadnúť, predtým ako sa dvere zavreli.

Ana
„Oci, povedala som ti, že sú veci v poriadku." Prechádzala som si po spánkoch.

„A ja som ti neveril. Toto aj tak nemá nič spoločné s tebou a Justinom, vážne. Len si chcem formálne sadnúť s Justinovým stríkom a porozprávať sa s ním."

„Toto je absurdné."

„Justin a Richard dnes prídu na večeru a koniec."

Justin už bol pri mojej skrinke so zovretou sánkou, keď som sa tam dostala. Odmietol sa mi pozrieť do očí, aj keď si naozaj neviem spomenúť na posledný krát čo sme sa jeden na druhého pozerali. Pozrela som sa na Justina, ale on sa rozhodol pozerať všade inde.