1.Časť
A je to tu....práve sme sa prisťahovali...zajtra ráno nová škola vôbec sa mi tam nechce ísť. Znovu sa zoznamovať s novými ľuďmi, ktorí nebudú dvakrát milý.
Už bolo neskoro. Rozhodla som sa že pojdem dať mame a sestre pusu na dobrú noc. Mama sedela v obývačke ale sestra už spala. Rozlúčila som sa s ňou a išla som si ľahnúť.Vôbec sa mi nedalo zaspať. Moje myšlienky prebíjali ticho v mojej izbe.Tak som si zobrala môj mobil a púšťala som si pesničky.Popri tom som ale mysela na môjho niečo ako kamaráta. Teda niečo viac ako kamaráta :3. Poznali sme sa už od detstva...už od detstva to bola láska.
Ráno som sa zobudia na zvonenie budíka a na pobehovanie mojej mamy po mojej izbe.„Dobré ránko, ako si sa vyspala ? " spýtala sa ma mama. Pri tejto vete sa mi dvíhal žalúdok. Ironcky som odpovedala„super". Mama si to ani nevšímala (bola zvyknutá na taketo odpovede) len sa ma opytala či si môže požičať moju bielu blúzku.
Konečne som sa vyhrabala z posetele a otvorila som skriňu.( dnes som vážne nemala naladu na farebné veci) tak som si vybrala moje oblubene čierne veci (čierne pančuchy s kvetmi,čierne kraťasi a čierne tričko s bielym vzorom)
už som počula mamu ako na mňa kričí kde ťoľko trčím. Vybehla som z izby a už aj s mojou sestrou čakali pri dverach.Povedala som nech ma ešte počkajú že niesom namalovaná. Rychlo som sa namalovala a učesala som si vlasy.
„Fajn možeme ísť.„ oznamila som.
2.Časť
Naše auto zaparkovalo pred našou novou školou.(stiahlo mi žalúdok) Vystúpila som z auta a otvorila som zadné dvere na aute, kde sedela moja sestra. Vystúpila sebavedome von z auta(bola ešte len tretiačka) a ja som jej podala jej školskú tašku.
„Držím palce baby. A ty Tinka nestresuj." povedala mama. „Fajn" znela moja odpoveď. „čau“.
Kráčali sme ku školskej bráne.Zrazu som zbadala nejakú mne veľmi známu osobu. Bol to chalan s ktorým som si dva roky písala,ľúbila som ho a nikdy predtým som ho nevidela.Zrazu mi zmeravelo celé telo ale stale som kráčala. Moja sastra mi iba zamávala a bežala na prvý stupeň (prvý a drúhý stupeň neboli v jednej budove). Úplne som zabudla na to že on vlstne býva v tomistom meste ako aj ja teraz. Zrazu, keď som už bola pri šatni všimol si ma. Pozeral sa na mňa nedoverčivym pohľadom. Nebol si istý či som to skutočne ja alebo nie. Jeho kamaráti sa na mňa len usmievali a baby sa tak divne pozerali. Ignorovala som to a vošla som do šatne. Tam ma čakala moja nová triedna. Bola to pomerne stará pani s nie veľmi príjemným výrazom. Ešte som ju nikdy nevidela,len mama mi povedala že ma tam má čakať triedna. (Bolo už asi 7:30 a zvoní o 7:45) „Ty si predpokladám tá moja nová žiačka." „ano to som, a vy ste asi moja nova triedna". Pokúsila som sa o vtip,ale ani jej nemohli kútikmi úst.
„Tam máš skrinku," povedala „ potom ma počkaj na dolnej chodbe mame spolu prvú hodinu matematiu.Tvoja mama ti dala rozvrh predpokladám." „ano dala" odpovedala som a odišla som ku mojej skrinke. Vyzula som si topanky (matrensky) a dala som si dole moju tmavú jarnú bundu.Zatvorila som skrinku a prave vtedy okolo mňa prešiel on aj s celou jeho partiu. Už boli prezuty a vychádzali na chodbu. Dufala som že nebudem s nimi v jednej triede.Hneď po nich som vyšla na chodbu ja a sadla som si na najbližšiu lavičku ktorá tam bola.Pozrela som sa na hodinky a už bolo 7:44. Ani neviem skade sa vynorila zrazu triedna. „Tak poď teda."Povedala. Postavila som sa a zobrala som si moju školskú tašku.
3.Časť
Vyšli sme na medziposchodie a tam boli 3 triedy a nejaká odborná učebňa.
Triedna otvorila dvere 8.D . Všetci žiaci sa postavili a ona mi naznačila aby som vstúpila dnu. Prišlo mi neskutočne zle keď som uvidela skoro všetkých z tej partie a aj jeho. A to ešte nebolo najhoršie.... jediné voľné miesto v triede bolo veďla neho.Nevadi..(pomyslela som si). Triedna sa postavila za katedru a ja som zostala stať vzadu. „Tina poď sem dopredu pred triedu a povec nám pár vecí o sebe."
Až sa mi zatočila hlava ale prešla som dopredu.
„No tak....neviem čo také by som Vám mala o sebe povedať....tak....venovala som sa behaniu,tancovaniu,plávaniu a chodila som aj na karate. presťahovala som sa sem len v piatok. Doma mám dve zvieratá. Jednu mladšiu sestru a jedného psa :D. Moji rodičia sú rozvedený. My s mamou žijeme tu a náš otec žije v jednom chorvátskom meste. Stačí ?!"
Všetci vyvalili oči. Okrem triednej.
„Sadni si tam kde je voľné miesto." povedala triedna.
Sadla som si do tretej lavice ktora bola pri okne.(vedľa neho)Vybrala som si zošit z matematiky a tvárila som sa že davam pozor. Posunula som sa čo najďalej od neho.Zrazu mi přišla sms. Do riti....nemala som vypnuté zvonenie takže na celú triedu mi za b in k al a sms.Triedna na mňa hodila vážny pohľad. „Mobil na stôl prosím." povedala. No super pomysela som si. „ Môžem aspoň odpísať na sms prosím?" opýatala som sa. „Nie!" zakričala. „veď ok len sa pýtam :D" a usmiala som sa lebo to bola sms od mojo kamaráta. (toho kamaráta na ktorého myslím stále.Aj včera večer).
Položila som jej mobil na stôl a odišla som si sadnúť naspäť. Už len 15 min. do konca hodiny. Už som chcela aby bolo poobede. Učiteľka tam niečo kecala a ja som ju úplne ignorovala.
Konečne zazvonilo. postavila som sa a išla som za triednou či by mi mohla vrátiť mobil. „Pani učiteľka, mohli by ste mi vrátiť môj mobil? Prepáčte." „Vporiadku, ale nabudúce si na to už daj pozor." povedala. Dosť ma to zarazilo myslela som si že mi bude robiť problémy, ale asi na to nemala náladu. „Dobre, ďakujem." Mobil som si dala do vrecka a išla som si nachystať veci na ďalšiu hodinu AJ. Keď som si vyberala veci z tašky niekto sa mi prihovoril.
