One More Time

12.

Dean na mňa zíza s otvorenými ústami. Neverí tomu, čo som práve povedala. Je mi jasné, že sám nechce, aby sa im niečo stalo, ale pýtať preto pomoc od vodcu Bojovníkov asi nečakal.

„Musí to predsa ísť aj inak!" vykríknem, keď sa ani jeden z nich neozýva. Dan pokrčí spodnú peru a mykne plecom. Tvári sa, ako by to odo mňa čakal. Možno preto ma zastavil. Dávalo by to zmysel. Ale na druhú stranu, prečo by to robil? Mohol nás nechať odísť a zabiť ich bez toho, aby sme o tom vedeli. O čo tu teda ide?

„Áno a aj pôjde," prehovorí na mňa Dean. „Ale nemusíme do toho ťahať aj Dana."

„Nemusíš, ale chcel by som vidieť ako takú Ruth zastavíš," povie pokojne Dan a založí si ruky na prsiach.

Dean spraví krok k svojmu bratovi. „Nemáš ani predstavu, čoho všetkého som schopný! A odkiaľ vlastne vieš o Ruth? Vyzerá to totiž tak, že ju poznáš!"

Poškriabe sa na hlave. „Je to celkom fajn historka."

„Nech sa páči, nevieme sa dočkať!" vyzve ho Dean s falošným úsmevom.

Dan sa nadýchne. „Nie je to až také napínavé, akoby ste čakali. Vlastne som sa to dozvedel od ostatných skupín. Chlap od nej to povedal inému a ten ďalšiemu a tak sa to dostalo až ku mne. Počul som o nej, že je nemilosrdná. Nemá problém zabiť aj dieťa. A to o mne hovoria, že som bezcitný."

Uchechtne sa a prsty zaborí do svojej brady. Dean len pokrúti hlavou a vráti sa ku mne.

„Nechceš tu zostať, však nie?" skloní sa ku mne.

„Samozrejme, že nie. Taká hlúpa nie som."

„Ale si natoľko hlúpa na to, aby si sa spojila so mnou," ozve sa Dan, načo po ňom Dean zazrie.

„Nikto sa nebude s nikým spojovať!"

„Nerozprávam sa s tebou," odbije ho. „No tak, Ellis. Navzájom si pomôžeme. Už si s nami bola a spravil som ti niečo zlé? Nie. A vieš ako sa to hovorí: Nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom."

Vyhnem sa jeho pohľadu. Má pravdu. No neviem či mu dokážem veriť. Viem, teraz tu ide o záchranu mojich priateľov, no čo ak to je len jedno veľké klamstvo a po tom ako porazíme Ruth sa proti nám obráti a zabije nás? To nemôžem riskovať. Mám rodinu, ku ktorej sa plánujem vrátiť.

„Ale čo z toho budeš mať ty?" spýtam sa napokon.

„Nehovor mi, že to naozaj zvažuješ?!" okríkne ma Dean.

Nevenujem mu pohľad, ten obrátim na Dana. Ten sa pousmeje a odrazí sa od stola.

„Budem mať pokoj od tej beštie, čo iné?"

Zamyslím sa nad tým. Moc mu to neverím, ale čo iné môžem urobiť? Buď zomrú oni, alebo zomrieme všetci. Inak to jednoducho dopadnúť nemôže. Vlastne tu ani nemám nad čím moc premýšľať.

„Dobre. Beriem to."

„Čo si to povedala?!" vyskočí Dean.

„Nechaj ju tak braček," potľapká ho po pleci. „Vybrala si dobre."

Prejde k dverám a otvorí ich. „A teraz ak ma ospravedlníte, musím oznámiť chlapom, čo sa ide diať."

Nechá nás v miestnosti so stolom samých. Hodnú chvíľu čakám, kým sa na mňa Dean otočí a poriadne mi nadá, no ten nič nerobí. Nechápavo hypnotizuje dvere, akoby čakal, že sa Dan vráti a okamžite ho medzi nimi zastrelí.

„Dean viem, že sa ti to nepáči, ale nemáme veľa možností," prehovorím, keď je stále ticho.

„Nie, nie, rozumiem tomu," zamáva rukou. „No neverím mu."