OSUD

Pravda

"Vyšiel som z úkrytu ujistiť sa či je Valu v poriadku. Utekal som priamo k nej pretože som videl ako do úkrytu prichádza vlk. Mal bielu srsť, takmer celú od krvi a blížil sa do úkrytu no z neho naraz vyšla Valu. Biely vlk ju udrel a mocnými labami položil na zem a chystal sa s ňou urobiť krátky proces. Urobil som veľký skok a naraz som sa ocitol na jeho chrbte. Zaryl som do neho svoje pazúry, a hneď v ten moment pustil biely vlk Valu a ja som s ním začal bojovať. Škriabol som ho na tvári a potom na hrdle. On ma odsotil o tri zajačie skoky preč a ja som len ležal na zemi a keď som sa vzchopil a postavil na svoje štyri nohy vyletel som do oblohy až ma takmer nebolo vidieť. Ten vlk mal asi dosť zlý zrak keďže nevidel ako na neho padá z oblohy veľká biela guľa. Trafil som ho priamo na chrbát a on so mnou padol na zem. Potom som zakričal na Valu:

"Utekaj! Utekaj..." ďalej som už nemohol dopovedať pretože na mňa biely vlk skočil a pritlačil ma pod svojími ťažkými labami na zem. Vrčal a chystal sa ma zabiť ale niečo ho v tom zastavilo. Valu na neho skočila a svoje pazúre mu zaťala do tela. Vlk si v ten moment nevšimol že ma pustil a ja som toho využil, vyskočil som na neho a škriabal a hrýzol do neho ako by bol nejaká hračka. Bolo vidieť že ho to bolí a ja som si už myslel že sa vzdáva ale nebolo to tak. No skôr ako som mal v pláne sa ho vzdať odhodil ma preč a vrhol sa na Valu, ktorú zhodil a kusol jej do nohy. Zakričala nech jej idem na pomoc a ja som sa vzchopil, už po druhý raz a vybehol som na bieleho vlka. Zahryzol som sa mu do nohy a potom do chvosta. On ju nakoniec pustil a bolo vidieť že je naozaj nahnevaný lebo počas celého zápasu vrčal, mal naježenú srsť a vztýčený chvost. Mal hlboké rany na bruchu, krku a nohách a stále sa nehodlal vzdať. Už ma po asi tretí raz položil na zem a chystal sa ma zneškodniť ale sa mu to zas a raz nepodarilo. Ja neviem čo to bolo za bojovníka keď nevie zabiť jedného malého učňa! No ale späť k príbehu. Valu ležala zranená na zemi a mňa už nemal kto zachrániť no v ten najviac beznádejný moment prišiel Kemži a vyslobodil ma z jeho zovretia. Zahryzol sa útočníkovi do chvosta a ten chvost ťahal smerom k sebe preč o do mňa. Biely vlk bol naozaj vytrvalý a keď zistil že je tu ešte jeden vlk stále sa nevzdával a pokračoval v tom čo začal. Ja som utekal za Valu a zdvihol som ju a pomaly som k nej hovoril a pýtal sa či je v poriadku. Pár krát slabo mykla labou a tak som aj s ňou letel k tebe, Ozi. A hneď ako som ju položil na hniezdočko musel som ísť znova do boja. Nemohol som len tak tam nechať Kemžiho ,nie som žiadny zbabelec. Vyskočil som na nepriateľa a uhryzol som ho do šije. Kemži trocha odskočil pretože ma vlk odhodil asi o dva lanie skoky. Z tohoto si už ďalej nepamätám, ale spomínam si na jeden sen, ktorý sa mi v tedy sníval. Stál som na strome a hľadel do diaľky. Videl som loviť zopár vlkov, boli to moji kamaráti s učiteľom Hunom a bola medzi nimi aj Valu. Nemala zranenú nohu a behala spoločne s ostatnými za zajacom. Asi to bola ich korisť. Valu sa odrazila a skočila rovno na toho zajaca. Hun na ňu len zakričal: Dobrá práca, a ona sa spokojne vracala so zajacom v tlame. Naraz začalo snežiť a všetok sneh mi padal na tvár a keď som si ho konečne dal dole z trváre ocitol som sa niekde úplne inede. Stál som na snehovej pláni, telo som mal celé pokryté snehom a pred sebou som zbadal bielu siluetu. Rozbehol som sa k nej v domnienke že je to ocko ale keď som k nemu pribehol zistil som že to nebol on. Bol to veľký biely vlk, ktorý na mňa vrčal a ja som hneď pochopil že je to môj nepriateľ. Rozbehol som sa preč pred ním do snehovej krajiny ale aj keď som bežal hoci kde vždy ma dostihol a škriabol ma na tele. V tom som dostal skvelý nápad: vyletím hore! Vyletel som čo najďalej to šlo ale v ten moment sa stalo niečo čo som vôbec nečakal. Ako som letel, za chvost ma niečo stiahlo a ja som spadol na sneh. Keď som ležal na snehu pomaly som sa otočil a uvidel som pred sebou to stvorenie, ktoré ma pred dávnom zachránilo pre tými tigrami. Vypúlilo oči a prehovorilo ku mne:

"Ahoj Obláčik kam to letíš? Prečo odchádzaš od svojej mamky?"

"Čo? Ja nemám žiadnu mamu. Mám len ocka." odpovedal som jej no ona sa len zasmiala.