Nebezpečná láska

16. časť

"Robíš si zomňa srandu! Austin ja nie som sprostá." kričala som po ňom.

"Prepáč nechcela som kričať." povedala som tichšie.

"Poď niečo ti ukážem." povedal a ťahal ma za ruku. 

"Počkaj! Oblečiem sa." povedala som zo smiechom. 

Prikývol a odišiel z izby. Otvorila som skriňu a vybrala som si biele šaty a k tomu som si dala šedé vansy. Som rada, že tu je teplo aspoň si nemusím sušiť (fénovať) vlasy. Vyšla som z izby a šla do obývačky, keď som v tom začula. 

"Ak jej ublížiš budeš mať so mnou problém." povedal otec 

Prišla som do obývačky a opýtala sa či môžeme. Vyšli sme z domu a ja som sa začala smiať. 

"Čo?" opýtal sa ma Austin. 

"Nič." povedala som cez smiech. Nadvihol obočie a čakal kým mu to poviem. 

"Nič, nič len dávaj pozor, aby si mi neublížil, vieš čo povedal otec." povedala som už vážnejšie. Jeho oči sa zväčšili a opýtal sa. 

"Ty si počúvala?" obviňoval ma. 

"Nie. Len som to započula." precedila som cez zuby. Prečo mám taký pocit, že mi neveri? 

"Kam ideme?" snažila som sa zmeniť tému. 

"Uvidíš." povedal a venoval mi letmý úsmev. Pred menším lesom sa ma opýtal. 

"Veríš mi?" 

"Hmm... ano?" mierne som sa opýtala.

"Ty si zapochybovala." vyčítavo sa namňa pozrel. 

"Nie." automaticky som povedala. 

Vybral z vačku čiernu šatku a zaviazal mi oči. Áno už o tom pochybujem. 

"Čo to robíš?"opýtala som sa zaskočene. 

"Uvidíš." povedal a ja som cítila jeho dych na mojom krku. 

Klamala by som, keby som povedala, že mi to nič nerobí. Chytil ma za ruky a viedol menším kopcom. 

"Pozor na hlavu." povedal a ja som cítila ako mi konár prešiel po líci. Super. 

"Austin!" vykríkla som. 

"Áno?" opýtal sa ma. 

"Nabudúce to povedz skôr, pokial si to nevedel ja nevidím cez tú šatku." povedala som podráždene. 

"Prepáč." v jeho hlase bolo počuť lútosť.

Usmiala som sa aj keď neviem či ma videl. Cítila som ako ma pustil. Ostala som stáť a radšej som sa ani nepohla. Zrazu som cítila jeho dotyk na mojich bokoch. Pokračovali sme asi desať minút. Zastavili sme a rozviazal mi oči. 

Pár krát som zamrkala, aby si moje oči zvykli sa svetlo. Videla som iba stromy. 

"Robíš si srandu?" opýtala som sa. 

"Poď." povedal. Išla som za ním a po piatich minutách sme boli na mieste. 

"Chcel som ti to rozviazať až tu, ale bolo tam vela skál." venoval mi letmy úsmev. 

"Otoč sa." povedal cez úsmev a ja som urobila tak, ako mi povedal. 

Celá California bola zrazu predo mnou. Bolo to krásne, pod nami bola páž a more. No radšej som sa dole nepozerala. 

"Čo sa deje?" spýtal sa ma Austin, keď videl, že som cúvla. 

"Nič je to krásne. Ten výhľad je neuveriteľný ale." odmlčala som sa. 

"Ale?" spýtal sa. 

"Nič." zakrútila som hlavou. 

"No tak povedz mi to." naliehal. 

"Bojim sa výšok." povedala som potichu. Nedivila by som sa, keby mi nerozumel. 

"To som nevedel, prepáč." podišiel ku mne a zozadu ma objal. 

"Mali by sme ísť." povedala som a snažila som dostať z jeho objatia. 

Spravila som krok dopredu a šmykla som sa na jednom menšom kamienku. Nestihla som sa zachitiť Austina a spadla som. Dopadla som do vody, keď som si o niečo udrela hlavu a videla som pred sebou už len čiernu tmu. 

Tak a máme tu ďaľšiu časť :) Čo na ňu poviete? Dúfam, že sa vám páči. Povedala som, že dnes pridám dve časti, ale necítim sa dobre :/ Tak zajtra pridám naozaj dve :)