(Napísané z mojich obľúbených pesničiek, samozrejme s drobnými úpravami.)
Ty.
Vošiel si do izby.
V piatok popoludní.
To je keď som ťa prvýkrát uvidel
a bol som zparalyzovaný.
Chcel som ti povedať milión vecí,
ale žiadna z nich nevyšla von.
Protože som nikdy nebol jeden z tých chlapcov,
čo vždy mali tie najlepšie línie.
Zastavený čas tyká.
Moje ruky sa trasú.
A nemusíš ani vedieť, že
sa nažím hovoriť ale z teba mlčím,
že sa snažím dýchať ale som z vnútra zamrznutý,
Snažím sa pohybovať ale som prilepený v topánkach.
Zparalyzoval si ma.
Vidím ťa chodiť, a všetko čo robíš okolo mňa.
Nemôžem hovoriť, pretože mi slová nejdú do hlavy.
Urobil by som pohyb, keby som mal odvahu ale som zparalyzovaný.
Pozri sa čo si mi urobil.
Nikdy ťa neopustím, pokiaľ ma budeš držať takým spôsobom.
Pozri sa čo si mi urobil.
Spútal si ma.
Nikdy ťa neopustím, pokiaľ ma budeš držať takým spôsobom.
Kto je ten muž čo ťa drží za ruku
a hovorí o tvojich očiach?
Spievaval o tom byť slobodný.
Ale teraz, zmenil názor.
Viem, že si ma čoskoro nájdu,
ale môj Stockholmský syndrom je v tvojej izbe.
Áno, zamiloval som sa do teba.
Počul som, že láska je nebezpečná-
Akonáhle jej prepadneš, nikdy nemáš dosť.
Ale premýšľať o tom, že ma opustíš,
pre mňa vôbec nie je ľahké.
Ty a ja.
Nechceme byť ako oni.
Môžeme to dotiahnúť až do konca.
Nič nemôže prísť medzi mňa a teba.
Ani bohovia medzi nami,
nás nemôžu rozdeliť.
Vidím, aké to je.
Vidím, aké to je po dobu dni a nocí.
Nikdy spolu.
Protože vidia tvoje veci
v inom svetle než my.
Skúsili to niekedy ako my?
Je to ako jeden voči nepriateľovi.
Dvaja voči všetkým, ktorý sa nás snažili dostať dolu.
Oni vážne nevedia.
Nie je nič, čo by mohli urobiť aby nás roztrhli.
Držíme sa za zavretými dverami
