Veľmi často premýšľam aký je zmysel mojej existencie. Prečo som tu, prečo prežívam to, čo prežívam a prečo som kto som. Pomaly zisťujem, že na tieto otázky možno odpovede nikdy nenájdem, pretože sú skryté na miestach, kde sa nikdy nedostanem. Ale, čo ja viem, som len obyčajný smrteľník, človek ako každý druhý. Každý máme svoj príbeh, svetlé a temné stránky, spomienky, ktoré chceme zabudnúť alebo navždy pamätať. Bolesti, utrpenia a radosti. Myšlienky, nápady a slová, ktoré nikdy nikto počuť nebude. Sny, ktoré sa splnia a tie, ktorých sa nedočkáme. Sme jedineční , hoc si to nepriznáme. Zvláštni svojim spôsobom, blázniví a úžasní. Hoc tak o sebe nikdy nepremýšľame. Zväčša o sebe premýšľame ako o menejcenných, zbytočných a nepotrebných. Prideľujeme si menšiu dôležitosť, akú v skutočnosti máme. Všetci sme takí, či už to dávame navonok alebo nie. Zvláštne ako si dokážeme byť istý niekým iným, koho skutočne úplne nepoznáme ale o sebe pochybujeme pri tých najmenších problémoch. Ako iný človek môže vidieť niečo dobré tam, kde my vidíme samé chyby, ako sa na nás môže pozerať s očami naplnenými láskou, ak my sa nedokážeme mať ani radi. Svet je zvláštne miesto, vtipne naplnený iróniou, hoc niekedy nedáva zmysel, všetko je prepojené. A keď sa všetky body, ktoré nám boli pridelené pospájajú, výsledný obraz nám to vysvetlí, všetko to utrpenie, slzy, sklamania ale aj radosť, nás vedie tam, kam máme namierené. Ja svoju cestu stále hľadám, no mám pocit, že sa strácam. Pretože vždy keď som blízko šťastia, všetko sa skazí. Bojím sa urobiť krok vpred, bojím sa otvoriť dvere šťastiu, pretože vždy, keď som to spravila otočilo sa mi chrbtom a odkráčalo.
YOU ARE READING
Skryté myšlienky
RandomPoznáte to, keď vám vaša myseľ nedá spať a všetky teórie sveta sa vám miešajú v hlave, čo mohlo byť, čo bolo a čo možno bude. Neviem, či sa toho dá niekedy zbaviť, ale niekedy z nich môže vzniknúť niečo krásne.
