●Bad Couple●Dokončené●

95.

Leo
(O osem mesiacov neskôr)

Už prešlo osem mesiacov. Moja malá princezná rastie ako z vody. Nikdy som nechápal, keď ľudia hovorili o tom, ako rýchlo beží čas, keď majú deti. Teraz tomu rozumiem až príliš dobre. Sofia mi rastie pred očami veľmi rýchlo. Každý deň s ňou a so Zoe, je pre mňa ako dar. Nikdy o ne nechcem prísť. Sú moje všetko.

Práve ležíme všetci traja v posteli. Zoe sa hrá so Sofiou a ja si užívam pohľad na to, aké sú šťastné. Nič mi nevie urobiť lepšiu náladu, ako ich smiech.

,,Leo?"

,,Hmm?"

,,Si nejaký zamyslený... Nad čím toľko rozmýšľaš?"

,,Rozmýšľam nad tým, ako rýchlo beží čas. Už je to osem mesiacov čo si porodila a pre mňa je to akoby si porodila len včera."

Zoe

Už je to krásnych osem mesiacov, čo je moja dcérka na svete. S Leom sme si krásne užili vianočné sviatky aj nový rok. V kruhu našej dokonalej rodiny. Malá Sofia je chodiaca dokonalosť, rovnako ako aj jej ocko.

••••••••••••••••••••••

S Leom a aj so Sofiou sme ležali na posteli. Ja som sa hrala s mojou malou princeznou a Leo sa na nás zamyslene pozeral. Povedal, že veľmi rýchlo ubehol ten čas, od kedy je malá Sofia na svete. A áno, má pravdu. Je to ako keby to bolo včera.

,,Áno. Máš pravdu miláčik." Usmiala som sa na Lea.

,,Zachvíľu bude mať rok a neprejde ani chvíľa a bude v škôlke, potom v škole a nakoniec sa nám vydá a my ostaneme sami dvaja."

,,Ale láska. To je ešte ďaľeko. A ver mi, stále bude ľúbiť svojho ocka." Šla som bližšie k Leovi.

,,Ja nechcem aby vyrástla a odišla nám. Nech ostane malinká a bude stále pri nás."

,,Vieš, že to sa nedá." Zasmiala som sa. 

,,Spravíme si spomienku na túto chvíľu. Dobre?" Posadila som malú Sofiu a odfotila ju. Bola ako princezná. Moja.

•••••••••••••••••••••••••

Celý deň prebehol dobre. Bolo asi 19:00, s Leom sme sedeli v obývačke. Malá Sofia spinkala a my sme takto sedeli pri krbe. Zrazu Leo niekam odbehol. Držal sa za ústa a bežal smerom ku kúpeľni. Bežala som za ním. Čo sa stalo?

Leo

Posledné dni som sa necítil moc dobre. Ale nedával som to na sebe poznať. Nechcel som, aby sa Zoe strachovala. Sedeli sme v obývačke a mne prišlo len tak z ničoho nič zle. Utekal som do kúpeľne a kľakol si k wécku. Bolo mi strašne zle. Po chvíli mi bolo aspoň trochu lepšie, tak som sa postavil, opláchol si tvár a vrátil sa do obývačky k Zoe. Snažil som sa tváriť, že som v poriadku aj keď mi to moc nešlo.

,,Leo. Nevyzeráš dobre. Čo ti je?"

,,Ale to nič nie je láska. Som v poriadku. Len mi bolo trochu nevoľno... To sa stáva."

,,No nevyzerá to tak. Leo si celý bledý. Nezajdeme na pohotovosť?"

,,Láska nemaj strach. Nič to nie je." Hovoril som celý roztrašený. Bál som sa, že keď pôjdeme do nemocnice, zistia niečo, čo nám môže zničiť celý život a to ja nechcem.

,,Leo nenechám ťa takto. Nebudem mať pokoj." Povedala Zoe. Chcel som sa postaviť, no podlomili sa mi kolená.

,,Leo!" Zvolala Zoe. 

,,Tak toto nie. Ideme k doktorovi." Povedala mi.

,,Zoe musíme byť pri Sofii a ja vážne nechcem nikam ísť!"

,,Leo nie. K Sofií príde Scott s Emily." Povedala mi a šla si po bundu.

Zoe

Leovi bolo zle. Bol celý bledý. Toto nie je ten Leo, ktorého poznám. Leo skoro odpadol. Toto tak nenechám. Aj keď je proti, idem s ním na pohotovosť. Šla som si pre bundu. Zavolala som Scottovi a Emily, aby prišli dohliadnúť na Sofiu. Tí dvaja u nás boli o desať minút. S Leom sme nasadli do auta, aj keď bol proti a vyrazili sme na pohotovosť.

•••••••••••••••••••••••

,,Láska poďme domov. Mne je už vážne dobre." Boli sme pri nemocnici. Vystúpili sme z auta a šli za doktorom. Leo sa pretvaroval, že mu je dobre. Ale ja viem, že nie.

,,Leo, klameš sám seba."

,,Zoe, ja tam nechcem ísť." Povedal so sklonenou hlavou.

,,Leo. Pozri sa mi do očí." Zodvihla som mu hlavu tak, aby sa mi pozeral do očí.

,,Leo som tu s tebou a ver mi, vždy to tak bude. Neboj sa. Veríš mi?"

,,Verím ti, ale aj tak mám strach."

,,Pššt. Neboj sa." Povedala som, chytila ho za ruku a zaklopala na dvere doktora. Ten ich hneď otvoril a zavolal Lea dovnútra. Čakala som ho v čakárni.

Modlila som sa, aby mu nič nebolo a je to len prechladnutie, angína alebo niečo podobné. Leo ochvíľu vyšiel.

Leo

Vstúpil som dnu a sadol si tak, ako mi to doktor povedal.

,,Tak čo vás trápi pán Morgan?" Kurva čo je to? Psychiater?

,,Viete, posledný týždeň mi býva dosť často zle. Najprv mi nič nie je a ani nie za minútu mi je na odpadnutie. Dneska som dokonca začal aj zvracať." Dohovoril som a pozrel sa na doktora.

,,Je tu veľa možných chorôb. A zoberieme vám krv a uvidíme podľa výsledkov."

,,Čo to môže byť?"

,,No nechcem vás strašiť. Môže to byť len od únavy či stresu, ale môže to byť aj niečo vážnejšie." Doktor mi vzal krv, spravil zopár vyšetrení. Povedal, že mám čakať na chodbe. Vzal som si bundu a šiel za Zoe na chodbu.

•••••••••••••••••••••

O asi pätnásť minút prišiel doktor aj s výsledkami. Pozrel som sa na papier. Čo?! Nie! Preboha, prečo ja?! Rakovina?! Nie! Rozplakal som sa a šiel k autu si zapáliť.

New♥Tak čo to tu máme?♥Leo je vážne chorý? Či je to len nejaký zmätok vo výsledku lekára?♥Uvidíte v ďaľšej/ďaľších kapitolách♥5 častí dokonca príbehu♥
neznama19 ♥