No ťažký by bol teda dobre. Zhodil som ho zo seba. Moja ruka bola od krvi, pozrel som sa na neho, tričko mal skoro celé od krvi.
Zdvihol som mu tričko...Oh my GD! Tak dobré BODY! Facka! Na toto nemáš čas Kyung! Veď on krváca!
Prehodil som cez neho moju bundu a zobral ho na ruky. Rýchlo som bežal domov, keď som prišiel domov položil som ho na postel.
Opatrne som mu dal dole tričko, zakňučal. Zľakol som sa asi viac toho zakňučania než ten rady, ktorú mal na pravom boku, vyzerala byť dosť hlboká ,,Čo si do kelu robil? Čo si zač a prečo ti vlastne pomáham?"
No...Kyung...priznaj si, že mu pomáhaš lebo je rozkošný a preto lebo má huňatý chvostík.
,,Kde som dal tú lekárničku?!" Začal som nezmyselne behať po celom dome, minimálne 2× som musel drbnúť zo schodov, dokým som si uvedomil, že je v mojej izbe pri posteli.
Rýchlo som bežal do izby a z lekárničky vutiahoľ dezinfekciu a obväz a následne som ho ošetril.
Bol som na seba hrdý! Nechápem ako som z prvej pomoci mohol dostať za 5...no i keď Chen iba hral bezvedomie a po mojej 'prvej pomoci' ho museli brať do nemocnice...no ale nepovedz mi, že tebe sa ešte niečo také nestalo.
Stále tam nehybne ležal. Tak krásny. Mal som až chuť ho znásilniť...nie nie nie Kyung to nemôžeš! V tom sa mi v okne objavili Sima(SimonaWave 😂) a Pajka so slovami ,,Do it Oppa! Do it!" No tak dobre.
Sadol som si k nemu na postel a rukou som ho pohľadil po tvári, sklonil som sa k nemu, naše tváre boli od seba hádam 5 milimetrov, keď v tom otvoril oči.
Skôr než som to stihol vôbec zaregistrovať, opäť som ležal pod ním. Oči mu doslova svietili tou prekrásnou modrou farbou.
Naklonil hlavu do boku ,,Kto si a kde to som?" spýtal sa nádherným hlasom ,,Som Do Kyung soo a si u mňa doma" ,,Vek?" ,,24" ,,Si starší"
Sadol si oproti mne ,,Nečakal som, že mi naozaj pomôžeš...väčšinou na ľudia odháňaju..." sklopil ušká a sklonil zrak ,,Si zranený a rozkošný! Jasné, že som ti musel pomôcť!"
S úžasom v očiach sa na mňa pozrel ,,To je najmilšia vec akú som kedy počul..." ,,No a...ako sa vlastne voláš?" ,,No...ja...ja neviem...nemám meno" ,,Tak teda budeš Jongin!"
,,Jongin" S úsmevom zdvihol hlavu a začal vrtieť tým huňatým chvostíkom.
,,Nie si hladný?" ,,Som" ,,Tak poď, chyťsa ma lebo padneš" poslušne sa ma držal. Zišli sme dole do kuchyne, z chladničky som vybral kuracie stehienka ktoré som mal včera na obed. V mžiku oka boli preč ,,Ako dlho si nejedol?" ,,Tri dni" povedal s plnými ústami.
Usmial som sa na neho no môj úsmev opadol, keď som zistil koľko je hodín. Schmatol som mobil a rýchlo zavolal Sehunovi ,,Sehun! Dnes nemôžem prísť do práce *zakašlanie*" ,,No tak dobre...lieč sa" ,,Budem!" a zložil som. Jongin ma iba sledoval s plnou papulkou ,,Pripomýnaš mi môjho staréhi psa...volal sa Kai"
,,Kai? Pekné meno" ,,Tak vieš čo? Zabudni na meno Jongin, budeš Kai!"
Zase začal vrtieť tým huňatým chvostíkom ,,Taaakže...je 6:53...neviem ako ty ale ja by som si išiel ešte lahnúť" ,,Tak aj ja" zavesil sa na mňa s vyšli sme po schodoch hore do izby.
Položil som ho na postel a lahol som si vedľa neho ,,Vyspi sa dobre Kai" nalepil sa mňa ako na plyšáka a zaspal a ja tiež.
