7.

202 43 3
                                    

(Tomáš)

„Nie je na to trochu neskoro?"

Lukášov navonok chladný hlas a očividný nezáujem sa mu zarezávali do srdca ako ostrý nôž a on opäť smutne sklopil pohľad. Vážne sa hnevá. Ale čo čakal? Že sa mu nadšene hodí okolo krku a povie, že je všetko okej? Že celý čas čakal len na to, že sa vráti, aby mohli začať odznovu, akoby sa nič nestalo?

„Je," prelomil napäté ticho. „Ale -"

„Ale čo?" ozvalo sa mu pri uchu a jeho striaslo. Bojazlivo zdvihol hlavu a hľadel do tváre muža, ktorého nikdy neprestal milovať. Nadýchol sa a preglgol.

„Odpusť mi, prosím. Milujem ťa."

Vianočné želanie // adventná zbierka drabbles ✔️Donde viven las historias. Descúbrelo ahora