Hľadám nejaké pozitívum,no žiadne som nenašiel,
v hlave katastrofa jak po havárii lietadiel.
A nemám kde utiecť,more je to fakt zlé,
cítim sa jak malé decko predposraté.
Duša prázdna ako ventil,nevedel som tam nič udržať,
v takýchto chvíľach si vravím: Aspoň že tú hudbu mám.
Tá svieti jak sviečka v hentej zatemnenej jaskyni,
priatelia nepomohli,ale dýku vrazili.
Nabili zbrane a vystrelili náboje,
na stôl položili pascu,jedovaté nápoje.
Tak to je,keď ich potrebuješ chýbajú,
smejú sa ti,zhora sa na teba tupo dívajú.
Ja fakt neviem prečo,ale tak to funguje,
občas mám pocit,že všetkým naokolo kúruje.
Fakt sa čudujem,cítim len ako sa potápam,
v depresii,preto radšej ihneď teraz odplávam. (Preč)
