Keď sa prvá vločka zemi dotkne
a tá ďalšia sa o prvú potkne,
keď zvonec Deda Mráza ohlási,
že je čas, kedy ťa vietor poťahá za vlasy,
vtedy nová doba začína!
Prvá sviečka horí, tlie na venci
a konár aj posledný list zo seba zvesí,
lesná víla naposledy pohladí svoj domov
a náhli sa preč, do kráľovstva nekonečných zvonov,
ku svojej čarovnej panej Vesne.
Medvedica ukladá svoje dietky k spánku,
kde sa tu vlk, knieža lesa, potuluje po svojom zámku
a veverička prenáša svoj posledný oriešok
a opráši svoj zasnežený kožúšok,
zavládne silná metelica!
Jedlička chráni svoju rodinku v kmeni,
rodinka líšok sa v teplú noru zmení
a ocino, silný vlk, svoje dietky vedie
poslednou púťou pozdĺž tejto zeme.
Tu narastá pravá sila zimy!
Chors svoje zuby cerí z oblohy
vzdialenej, dovidí na všetky nory.
Nory jej úsmevy opätujú
a silný svit panej noci ticho sledujú.
Chors, dohliadaj na nich celú zimu!
Jarilo, dieťa žiarivé, sa v objatí schováva,
množstvo sladkých bozkov od sestry dostáva,
"Odpusť, bratku žiarivý, nože si odpočiň!
A prenechaj sa do objatia svojich strýn,
a prenechaj svoje líčka pre pánov nebies."
Vtáčik Ohniváčik, lietaj si po oblohe,
nech si dietky želajú čižmičku na nohe,
rukavičku na ruke, šálik, čiapku na hlave
a nech všetky dietky sú v tieto dni zdravé!
Vták Ohnivák, splň všetky priania!
