(Tomáš)
Pri pohľade na zlomeného a nešťastného Lukáša ho pichlo pri srdci. Nemohol sa na to dívať. Už vďaka nemu trpel dosť, zaslúži si byť šťastný. Bál sa však, že ak sa k nemu priblíži viac, poruší akúsi pomyselnú hranicu čo medzi nimi bola a ďalšiu šancu u Lukáša už nedostane.
No nemohol už dlhšie čakať. Risk je zisk. Aj tak už nemá čo stratiť. Urobil krok bližšie a keď sa Lukáš nijako neodtiahol, dodalo mu to odvahy. Opatrne dvihol ruku a bruškom prsta jednej ruky utrel mužovi oproti nemu slzy.
Hľadeli si priamo do očí a jemu sa podlamovali kolená. Cítil sa odrazu taký malý. Ani nie tak pre svoju výšku, hoci si práve opäť raz naplno uvedomoval ich výškový rozdiel, ako skôr pre svoje submisívne správanie.
Tak veľmi to chcel urobiť, ale bál sa urobiť prvý krok. Tak strašne túžil Lukáša pobozkať, no nemohol. Určite by potom s ním až do smrti neprehovoril.
Čím viac si nahováral, že nesmie, že musí ísť na to pomaly, túžba jeho tela a srdca bola silnejšia. Ani poriadne nevedel, čo robí, len odrazu Lukáša objímal, držiac okolo pásu, s pohľadom upretým naňho.
„Prepáč mi to,“ šepkal dokola, s hlavou zaborenou v jeho hrudi.
YOU ARE READING
Vianočné želanie // adventná zbierka drabbles ✔️
Short StoryKaždý z nás sa teší, keď môže Vianoce prežiť v kruhu rodiny, s ľuďmi, na ktorých mu záleží. Aj Tomáš s Lukášom trávievali spolu veľa času, Vianoce nevynímajúc. No jedna hlúpa chyba z nerozvážnosti všetko pokazila a ich cesty sa rozdelili. Hovorí sa...
