Jimin odíde z násilného vzťahu a odsťahuje sa do nového mesta, kde začína odznova žiť svoj život. Avšak všetko sa zmení, keď narazí na jednu osobu.
V tomto príbehu sa vyskytujú veci ako: zneužívanie, užívanie drog, homofóbne narážky, depresie, zmie...
Nesmierne veľa otázok začalo behať Jiminovi po rozume.
"Choď domov Jimin, začína byť neskoro," čiernovlasý muž jemne odpovedal, znovu sa otočil a začal kráčať ďalej od šokovaného chlapca.
Jiminova hlava a srdce spracovávala množstvo emócií naraz. Bál sa pretože všetko čo mu spravil bolo to, že ho zraňoval. Bol naštvaný, že mu to dovolil. Cítil ako sa mu znova zlomilo srdce, presne ako vtedy, keď odchádzal zo starého domu. Bol smutný z toho, ako ich vzťah nakoniec skončil a zmätený, pretože nevedel prečo bol v Seouli, presnejšie v jeho práci viac ako to, bol šokovaný.
Ten silný, namyslený, bastard, kvôli ktorému mával nočné mory ho teraz donútil cítiť sa previnilo.
Niečo sa na ňom zmenilo. Plamienok v jeho očiach vyhasol. Stále mal svoj chladný výraz tváre, ktorý však už nenaháňal hrôzu ako kedysi.
Jimin bezmocne pozeral ako sa vytrácal do tmy. Pokrčil ramenami a rozhodol sa ísť domov.
Jazda bola tichá. Nepustil si žiadnu muziku, ignoroval, keď mu mobil vibroval v kapse. Iba sa sústredil na cestu, dúfajúc, že sa čo najskôr dostane domov a pôjde spať. Možno mu to pomôže zabudnúť na neočakávané stretnutie s jeho ex.
-
Jimin utekal cez obývačku, išiel rovno do svojej izby. Nechcel o tom povedať Taehyungovi. Nechcel aby sa strachoval.
Potom ako si vyzliekol svoje oblečenie, hodil sa do postele a začal plakať.
Prečo plačem?
Prečo mám taký pocit, že moje srdce vybuchne?
Prečo je späť?
Prečo je tak iný?
Prečo vlastne o ňom premýšľam?
Pokračoval v plakaní. Dal si facku, dúfajúc, že to všetko bol iba sen. Vedel, že veci už nebudú rovnake. Nebol tu žiaden dôvod nato aby sa bál, hoci, niečo hlboko v ňom mu stále vravelo, že niečo je naozaj zle s Yoongim.
Vôbec nevyzeral ako on. Dobre, nebol rovnaký už minulý rok, ale teraz je znova odlišný. Nebol tak sladký, ako bol na začiatku, nebol ani tak násilný a krutý ako keď ho Jimin opustil. Vyzeral proste..bez života..
Jimin plakal dovtedy, až pokiaľ nezaspal s jednou myšlienkou, ktorá mu stále behala po rozume.
Čo sa stalo?
-
Jimin sa prebudil, slnko žiarilo spoza jemne odostretých žalúzií. Bol to slnečný deň, vtáci štebotali a on mohol definitívne cítiť vôňu slaniny z kuchyne.
Vstal z postele a vybral sa do kúpeľne opláchnuť si tvár. Umyl si zuby a pozrel sa na svoj odraz.
Oči mal červené a opuchnuté, pery mal tiež červené a jeho vlasy boli úplne strapaté. Dal sa do poriadku a bežal dolu schodmi, kde si sadol za jedálenský stôl, presne na miesto, kde na neho čakali raňajky.
"Dobre ráno Tae," povedal, ukazujúc svoj roztomilý úsmev.
"Dobré ráno hyung, čo sa ti stalo?" Tae dvihol jedno obočie.
"...čo myslíš tým 'čo sa ti stalo'?"
Taehyung si všimol, ako Jimin zaváhal a to ho prinútilo byť ešte viac zvedavým a ustarosteným naraz.
"Takže za prvé, tvoja celá tvár je opuchnutá. Za druhé, počul som ťa plakať celú noc..Naozaj si myslíš, že si nič nevšimnem?" povzdychol si, cítil sa byť trochu ranený tým, že mu Jimin nedôveruje natoľko, aby sa mu zveril s tým, čo mu bolo.
Jimin videl, ako bol Tae sklamaný. Prepletal si so svojimi malými prstami a premýšľal o tom, ako povie Taemu o svojom nešťastnom stretnutí s chlapom, ktorý ho donútil utiecť.
Potreboval nájsť tie správne slová, beztoho aby sa ho Tae snažil zamknúť v jeho izbe. Pretože by sa tak moc bál o neho, že by opäť skončil zranený.
Bol ticho už dlhšiu dobu, je jedno ako by to povedal. Aj tak by sa jeho kamarát o neho bál. A tak proste nechal slova vychádzať len tak.
"V-videl som ho," zakoktal.
"Videl koho?"
"Yoongiho," keď vyslovil jeho meno, Taeho oči sa zväčšili. "S-skoro som ho zabil. Mojim autom,"
Ustarostený chlapec sa rozbehol z kuchyne smerujúc k Jiminovi. Chytil jeho ruky a privinul si ho do objatia. Rukou mu prechádzal po chrbte. "Spravil ti niečo? Dotkol sa ťa ten bastard?"
"Nie, vlastne mi povedal nech idem preč." Jimin placho odpovedal a zhlboka sa nadýchol, "vyzeral inak."
Taehyung pustil Jimina a pozrel sa na neho zmäteným pohľadom,
"Inak? Ako?"
"Ja neviem, proste inak. Nevyzeral tak zastrašujúco," odpovedal.
"To je kvôli tej terapií Jimin,"
Jimin si povzdychol, "nie Tae, niečo je tu zle. Poznám ho. Už nie je sám sebou, vyzeral skoro mŕtvo,"
"Radšej sa od neho drž ďalej Jimin! Nerobím si srandu. Ako, čo tu dopekla robí? Možno ťa stále prenasledoval. A ty sa opäť bojíš a plačeš pre neho! Prisahám Jimin, bolo by lepšie, keby si opäť nenaletel jeho sračkám," Taehyung vyjasnil. Nechcel, aby si jeho kamarát opäť prechádzal tým všetkým.
"N-neplačem pre neho, ja len...dúfam, že je v poriadku," Jimin sa pozrel dolu, na jeho nedotknuté raňajky, chuť do jedla ho zrazu prešla.
Taehyung si povzdychol, prečo je jeho najlepší kamarát tak starostlivý?
"Jimin, prosím. Drž sa od neho ďalej."
Jimin prikývol, nechcel sa už ďalej o tom baviť.
-
V práci bol Jimin tak zažraný do jeho počítača, že nevnímal okolitý svet. Chcel rýchlo dokončiť svoju prácu.
"Toto je (hatlanina), prestúpil k nám z (hatlanina) minulý mesiac, je veľmi dobrý priateľ riaditeľ firmy, takže prosím postarajte sa o neho," počul slabý hlas z vedľajšieho stola, čo ho donútilo zdvihnúť zrak z počítaču, aby videl nového spolupracovníka.
Bol schopný vidieť len mužov chrbát, mal na sebe červené sako a bledý sveter pod tým. Počul, ako si jeho kolegyne šepkali o tom, ako úžasne vyzerá ich nový kolega. Medzitým si chlapi len pretočili očami.
Ako náhle muž poďakoval a poklonil sa osobe, ktorá ho predstavila, otočil sa k jeho novým kolegom a daroval im jeden z jeho hanblivých úsmevov.
Jiminove oči sa zväčšili, keď sa stretol s párom tmavohnedých očí, ktoré na neho upierali zrak.
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
