17.

181 38 11
                                    

Ich pery sa jemne dotýkali, zapadali do seba ako skladačka. Akoby boli dávno stvorené len pre seba.

Keď počiatočná eufória opadla, Tomáš si vydesene uvedomil, čo urobil a odtiahol sa. „Prepáč, nemal som... Neviem čo to do mňa vošlo,“ koktal. „Idem domov, ak ma teda prijmú,“ zamrmlal a opustil Lukášovu izbu.

Aj napriek svojmu predsavzatiu ísť na to pomaly sa neudržal. Radšej odíde, než by mal neskôr niečo ľutovať. Záleží mu na Lukášovi a jeho odpustení viac ako na tom, aby s ním mohol opäť niečo mať. Hlavne nech je šťastný.

S tlčúcim srdcom mieril domov a prosil o zázrak.

Vianočné želanie // adventná zbierka drabbles ✔️Onde histórias criam vida. Descubra agora