The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola DVADSIATA ÔSMA

. : T O B I A S : .

To čo sa dialo na tom zvláštnom mieste... nebolo normálne.
 
Najskôr ho zavreli do Lochu - to sa dalo ešte pochopiť, zmlátil celú ošetrovňu, - potom ho pustili s podmienkou, že sa bude správať normálne - samozrejme nezmienili, že to má malý háčik s názvom "práca v Krvíne" - a nakoniec tu bola Skyler - dievča, o ktorom mal tak zmiešané pocity, až z nich chytal depresie. No nič z toho sa nezdalo byť tak zlé ako ten chorý chlapec vyhostený z Fleku...
 
Tobias mal oveľa menej času na vstrebanie toho všetkého ako jeho predchodca Thomas, no oveľa viac rozumu na to, aby sa nevrhol len tak z ničoho nič za steny.
 
Nepochopil to. On by sa do labyrintu ciest, bolesti a smrti za nikým nevrhol, nemal by to nutkanie zachrániť Bena, aj keby to bol hocikto jemu blízky. Cítil, že je to pravda, aj keď sa snažil presvedčiť o opaku. A bola to pravda. Neurobil by to. Príliš by sa bál...
 
Práve míňal miestnosti Usadlosti - spomenul si, že mu Alby nechal v hlasovacej miestnosti pár vecí na prezlečenie a Winston zase veci potrebné do práce v Krvíne, tak sa pre ne rozhodol zájsť - no vtom mu cestu skrížilo už povedomé dievča.
 
Tobias zastal v polovici kroku a zvraštil obočie. ,,Skyler," vyšlo z neho prekvapene a zároveň podozieravo. Aj keď mal v pláne ukončiť to otáznikom, vznikla z toho len jednoduchá oznamovacia veta.
 
,,Tobias," skonštatovala Skyler. Vážne to ako konštatovanie vyznelo. V tvári sa jej ale na chvíľu zalesklo prekvapenie. ,,Nečakala som ťa tu. Alby ti dal izbu?" spýtala sa prekvapene, na nič lepšie sa zrejme v tej chvíli nezmohla.
 
Ešte stále vyzerala rovnako mizerne ako vonku. Oči mala začervenané od plaču, líca zľahka mokré a na krku jednu podlhovastú fialkavú modrinu od povrazu.
 
Za toto by som ho zabil okamžite, pomyslel si. Žiadne vyhostenie, zabodol by som mu ten šíp rovno do krku...
 
Tobias sa zľahka uchechtol. ,,Dve tretiny Fleku spia pod holým nebom. Som ten posledný, komu by dali izbu, Skyler," s úškrnom si skryl ruky vo vreckách džínov. ,,Čo tu robíš ty? Čakal som, že budeš s Newtom. Nie je on ten, čo ti má robiť morálnu podporu?"
 
,,Nepotrebujem morálnu podporu!" zavrčala cez chrapot. ,,Dokážem sa o seba postarať sama! I psychicky!" odsekla a ešte hlbšie sa zabalila do bundy.
 
,,Fajn, verím ti," ruky natiahol v obrannom geste pred seba a pretočil očami. ,,Možno by si už mala ísť. Určite ťa bude hľadať," zamrmlal otráveným hlasom a pokúsil sa ju obísť. Plánoval ísť si po tie veci od Albyho, zastavila ho však malá dievčenská dlaň na jeho hrudi.
 
,,Počkaj," vyšlo zo Skyler naliehavo.
 
Tobias sa nechápavo zamračil. ,,Ponáhľam sa."
 
,,Viem," prikývla. ,,Ale... Chcem len povedať, že ma to mrzí. To, čo som povedala vtedy v Lochu i dnes pred bránami. Nemyslela som to tak, ja len..." povzdychla si. ,,Chcem, aby si vedel, že ja si ťa pamätám. Viem, kým si býval. A ak to chceš vedieť tiež, pomôžem ti s tým. Pomôžem ti spomenúť si... Ale už nikdy to nebude ako predtým."
 
Tobias zostal zaskočene sledovať jej smútkom strhanú tvár zamaskovanú odhodlaným mramorovým výrazom. Spracovával tie slová. ,,Vážne?" zmohol sa na odpoveď. ,,Ty by si..."
 
Rýchlo prikývla. ,,Ak by si chcel, samozrejme," doplnila.
 
Tobiasova tvár sa rozžiarila. ,,Samozrejme..." uškrnul sa.
 
Skyler sa pousmiala a nechala svoju dlaň skĺznuť z jeho hrude. ,,Tak fajn."
 
,,Tak fajn," zopakoval, nič lepšie mu nenapadlo. ,,Tak ja... už pôjdem."
 
,,Dobrú noc," v rýchlosti mu zamávala a začala cúvať po chodbe preč.
 
,,Dobrú," odzdravil a prehrabol si vlasy. ,,A... Skyler!"
 
Sky sa zamračila. ,,Áno?"
 
,,Tiež ma to mrzí. Nemal som-"
 
V krátkosti sa usmiala. ,,To je v poriadku. Dobrú."
 
,,Dobrú..."
 
A o chvíľu sa stratila za rohom Usadlosti.

. : N E W T : .

Tá ich hádka naberala príliš rýchly spád a vôbec sa nezdalo, že by mala v blízkej budúcnosti skončiť.
 
Odkedy sa Newt začal Skyler venovať viac ako je zdravé, šraci ho nebrali ani na chvíľu vážne. Mysleli si, že už nie je to, čo býval. Že už nie je ten vodca, ktorý má zastupovať Albyho, keď sa niečo deje. Že už nie je ten chalan, ktorý by nikdy nezdvihol ruku na niekoho, komu dôveruje natoľko, že uzná čokoľvek, čo mu vyjde z úst. Že nie je ten nekonfliktný milý chlapec, ktorý zaúčal každého nováčika a postupne z neho robil posilu do tímu. Niektorí by tvrdili, že už sa nespráva ani ako "Newt".
 
On ich ale nebral vážne, naozaj. Bolo mu to fuk. Neľutoval ani jedinej chvíle so Skyler a rovnako neľutoval ani svoje činy. Že sa kvôli nej pobil s Albym? Maličkosť, to narazené rameno mu aspoň udelilo príučku. Že sa s ňou bozkával na streche len preto, aby ju upokojil? Priznajme si to, kto ďalší by na to mal odvahu?
 
Jediná vec, ktorej ale ľutoval, bola, že nebol so Skyler v tej chvíli, čo ju Ben vešal na strom. Vyčítal si to celú dobu, čo bola na ošetrovni. Bena zatvorili do Lochu s ostrahou, dobre vedeli, že nebyť chlapíkov s o dosť ostrejšími nožami ako on, zabil by ho tam sám. Skončil by ale rovnako ako on a to mu nestálo za to...
 
Keď už jeho zákroky nemali v schylujúcej sa bitke zmysel, zakročil Alby a svojím hlbokým hlasom utíšil celú miestnosť. Každý na neho s priam posvätnou úctou upriamil pohľad a odstúpil od skupinky chlapcov, akoby sa vlastne ani nič nestalo.
 
,,Už ste skončili?" zavrčal podráždene Alby a rozhodil rukami. ,,Pretože ak nie, môžete toho blbého zelenáča následovať do Labyrintu! Stu tu už nejakú tú dobu, pokiaľ viem, a stále sa chováte ako malé decká! Thomas mal na výber... Vybral si. A to samé môžete urobiť aj vy! Buď okamžite zaleziete do svojich nôr a počkáte do rána na otvorenie brán a vyslanie výskumného tímu, alebo budete mlieť pántom, dokým mi nedôjde trpezlivosť a nezačnem rozdávať pre každého jednu výchovnú zadarmo! Takže rozchod!"
 
Newt nikdy nepochopil Albyho štýl "panovania", ale rozhodne sa mu nepriečil. Ba naopak, obdivoval ho. Nechápal, ako dokáže pár slovami rozbiť agresívnu debatu, ktorú sa on snažil skrotiť hodinu. No jedna vec ho rozhodne neprekvapila - sebazaprenie každého šraca spôsobilo to, že po krátkom šomraní sa celá miestnosť vyprázdnila a dvaja najväčší kápovia v nej osameli. Úcta k vodcovi predsa bola jedna z hlavných bodov na zozname aliancie Fleku. Museli sa dodržovať aj keby nemuseli...
 
,,Zbytočná moja snaha," Newt sa uškrnul. ,,Už viem, prečo to tu vedieš ty a nie ja. Jednoducho nemám tú vrodenú schopnosť strašiť a rozdávať rozkazy. A sem tam aj rany..."
 
,,Tie somariny si nechaj na neskôr, myslím, že by si mal možno niečo vedieť," vyšlo z neho vážnym tónom. Newt by chápal, že odmieta humor kvôli Benovi a Thomasovi, ale toto znelo vážnejšie, naliehavejšie. Newt preto zbystril a zvraštil obočie.
 
,,Čo by som mal 'možno' vedieť?" spýtal sa zvedavo. Cítil, že sa mu to buď nebude páčiť, alebo ho to pekne vyprovokuje.