OSUD

Po boku vlkov

Keď sa vlci v tábore začali zobúdzať na slnečný svit zistili že fujavica už ustala a ich víta nový deň po boku slnka. Pomaly sa začali stavať na svoje štyri labky a šli si posadať k Vysokej skale kde im alfy rozkážu ich dnešnú prácu. Nol vyšiel ako prvý z jaskyne a sadol si tak aby ho každý vlk dobre videl. Shadow ho nalsedovala a sadla si vedľa neho. Keď vlci, ktorý sedeli pod Vysokou skalou utíchli Nol začal rozprávať:

"Víta nás konečne pekný deň spolu so slnkom, len dúfajme že to vydrží až do večera. Prvú loveckú skupinu budú tvoriť Xixi, Sipus, Čil, Zen a vodcom tejto skupiny bude Suri- naša nová beta. Druhú skupinu budú tvoriť Holly, Bi, Por a vodcom tejto skupiny budem ja. Pri severnej a východnej hranici budú hliadkovať Hun a jeho učni zatiaľ čo na južnej a západnej by to boli Johr a jeho učni. Rozmýšľal som že by si im to tam mohol poukazovať." Nol sa zahľadel na Johra a ten hrdo prikývol. Nol potom odvrátil zrak a znovu začal rozprávať: "Dobre, pri južnom vchode budú strážiť Saphire a Any zatiaľ čo pri severnom budú Spy a Chiprron. Prajem veľa šťestia!" dokončil svoju reč a zoskočil z Vysokej skaly k svojej skupine, s ktorou sa vybral k severnému vchodu. Rýchlo preliezli úzky vchod a rozbehli sa klasickým vlčím klusom smerom na sever. Neprešľa chvíľa a už v snehu našli stopy zveri, konkrétne srnca. Pred prvým snehom už zhodil parohy takže sa dal ľahko pomýliť so srnou. Pomaly sa plížili po stopách a keď boli dosť blízko skryli sa a čakali kedy im dá ich vodca znamenie. Nol naraz vyskočil zo svojho úkrytu na nič nečakanú zver a zahryzol sa jej rovno do krku. Tým srnca zvalil na zem a okamžite mu lomil väz. V ten moment ako Nol skákal vybehli aj ostatný lovci a šli mu na pomoc, ktorú však nepotreboval. Keď bola ich korisť už mŕtva začali jesť. Po chvíľke si Nol a ostatný začali všímať mrchožrútov, ktorých začalo čoraz viac pribúdať. Čil im hodil kus stehna a oni sa na to vrhli.  Medzi nimi boli havrany, vrany, straky a jedna líška. Líška okamžite schytila kus stehna a pelášila s ním preč a vtáci za ňou. Ostal tam však len jeden havran, biely havran. Mal ružovkastý zobák a červené oči ako oheň. Čil po ňom hodil jednu kosť no havran sa jej bez probémov uhol. Čil sa tak naštval že sa po ňom rozbehol no havran radšej vyletel a sadol si na strom. Čil sa hrdo vystrel a vrátil sa ku svojej koristi. Havran na nich takto chvíľu zazeral a potom potichu odletel preč.

"To bol ale divný havran." povedal Čil a posadil sa. Ostatný mu prikývli a začali prestaťjesť.

"Zobereme náš úlovok do tábora." rozhodol Nol a s pomocou svojich priateľov niesol úlovok. Medzitým čo boli Nol a jeho skupina na love bol Johr so svojimi učňami na stráži. Stále cestovali pretože ich teritórium bolo veľmi veľké. Za Johrom išli malý učni Jeni, Squar, Flóra, Astra a Rry. Jediný chýbal Roni, ktorý bol neustále v liečiteľskom úkryte. Pomaly prechádzali cez hrubú vrstvu snehu a keď sa konečne dostali na miesto ich pohľady sa nevedeli odtrhnúť od toho čo videli. Veľké zamrnuté jazero bolo takmer také veľké že sa roprestieralo na celej južnej hranici.

"Toto je Ľadové jazero. Je také obrovské že nedovidíte ani na samý koniec tohoto jazera. Žije v ňom nespočetne veľa rýb a keď nie je zamrznuté sídlia tu kŕdle vodného vtáctva. Od malých vodných sliepočiek až po obrovské labute. Vodné sliepočky sú malé čierne vtáčiky s bielou škrvnkou na tvári, labute sú zase veľké biele vtáky s dlhým krkom, čiernymi nohami, veľkými krídlami a s červeným alebo oranžovým zobákom. Robia si neďaleko jazera veľké hniezda, v ktorých sedia na svojich vajíčkach. Z nich sa vyliahnú šedé a škaredé malé vtáčiky, ktoré s nimi potom plávajú po jazere. Keď si chcete zaobstarať vtáčika na raňajky, je dobré počkať pri hniezde a keď sa labute liahnu uchmatnúť jedno z nich a utekať s ním čo najďalej pretože labute vás budú prenasedovať a budú vás chcieť zabiť. Majú však len zobáky a keď ste dosť šikovný ostanete len s pár bolestivými ďobancami, malou a veľkou labuťou." ako to Johr povedal malý učni sa na neho bojazlivo pozerali so strachom v očiach. Johr potom jedného z nich oblizol na čele a povedal: "Nemusíte sa báť, nikto vás nebude nútiť niečo také loviť. A keď budete už lovcami budete mať veľa iných zranení a keď vás ďobne vták ani to neucítite. Ste tu aby ste sa mohli stať lovcami a ja som váš učiteľ, ktorý vás bude chániť na vašej ceste stať sa lovcom!" zvolal Johr a šťastne sa na ich usmial.