Kde si Láska?

4. Stávka

Ukázal smer a my sme sa vydali na cestu. Park je v noci veľmi kúzelný. Chodník osvetľuje len mesiac, ktorý je práve v splne. Cítim sa ako v rozprávke...

Gastón
Som nesmierne rád, že súhlasila. Uvedomil som si totiž, že ak o ňu nezačnem hneď bojovať, môže mi ju niekto prebrať. A to by som si neodpustil. Akurát kráčame do jednej malej reštaurácie na kraji mesta.

Nie je to ďaleko a preto ani nie po desiatich minútach sme tu. Sadáme si k malému stolu pre dvoch. Je v zadu v rohu. Ideálne miesto.

Nina si sadá oproti mňa a o chvíľu prichádza čašník. Obaja si objednáme kokteil. Čašním ich donesie a my ostávame konečne sami.

Upíjame si z kokteilu a Nina má ruku položenú na stole. Nenápadne ju chytím za ruku a čakám na jej reakciu... neodtiahla ju. Práve naopak.

Zodvihla zrak, ktorý mala už od začiatku zabodnutý na stole a pozrela sa na mňa. Naše pohľady sa stretli.

Nina - Kokteil bol len zámienkou. Prečo sme teda tu?

Tak touto otázkou ma úplne zaskočila. Ale čo jej mám na to povedať? Čo ak jej vyznám svoje city a ona odíde preč?

Nina - Halooo... Gastón!
Gastón - Máš pravdu Nina. Ten kokteil bola len zámienka.
Nina - A Prečo tu teda sme?
Gastón - Už dávno som ti to chcel povedať, no nikdy som nevedel ako. A hlavne som si myslel, že ma budeš ignorovať, pretože moja povesť je Nafúkaný, namyslený a sprostý idol všetkých báb. Ale ja som sa do teba zamiloval...
Nina - Gastón nikdy som si o tebe nemyslela, že si Nafúkaný, namyslený a sprostý idol. Práveže som si myslela, že niekoho tak mimo spoločnosti ako som ja si ani nevšímaš...
Gastón - Myslíš, že by sme to mohli spolu skúsiť?
Nina - Možno...

Povedala to tak potichu, že som to skoro nepočul. No netvárila sa veľmi šťastne. Potom sme sa už len pozerali do svojich pohárov a pili sme kokteily.

Zrazu sa Nina mykla a pozrela sa mi nesmelo do očí.

Nina - O chvíľu sa vrátim...
Gastón - Nina... si v poriadku?

Odpoveď som ale nedostal, pretože Nina odišla na wc. Strašne som sa o ňu začal báť.

Z wc vyšla biela ako stena. Úplne som sa zhrozil. Keď príšla k stolu, hneď si sadla, chytila si hlavu a pohľad znovu zabodla do stola.

Gastón - Zaplatím a pôjdeme von. Nevyzeráš veľmi dobre...
Nina - Len sa mi trochu motá hlava.
Gastón - Neboj... o chvíľu sa vrátim a pôjdeme preč.
Nina - Dobre...

Zobral som kreditku, zaplatil som naše kokteily a potom sme s Ninou išli von. Zastali sme až v parku, kde sme si sadli na lavičku.

Gastón - Už sa cítiš lepšie?
Nina - Áno
Gastón - Bál som sa o teba. Vyzerala si, že každú chvíľu omdlieš...
Nina - Ja... vieš, nie je to po prvý krát. Už sa mi to raz stalo...
Gastón - Nechcem byť dotieravý, ale mohla by si mi povedať kedy sa ti to stalo?
Nina - To je v poriadku... stalo sa mi to pred rokom keď sme šli prvý ale aj posledný krát na dovolenku. A od vtedy odpadávam všade, kde je veľa neznámych ľudí.
Gastón - A preto si nikdy nespievala na Opene?
Nina - Áno...

Povedala to tak zlomene. Nedokázal som tam dlhšie nečinne sedieť a proste som ju objal. Potom sme sa spolu zahľadeli na hviezdy.

Nebo je úplne jasné. Nikde nie je ani jedného obláčika ani človiečika. Sedíme v objatí uprostred parku úplne sami a jediný mesiac s hviezdami na nás svietia. Nina si na moje plece položila hlavu a ja som bol za to neskutočne rád. Nakoniec našu stávku vyhrám ja. A pýtate sa akú stávku?

S Matteom sme sa stavili, kto prvý prelomí ľady a získa srdce svojej tajnej lásky. Matteo chce získať Lunu a ja Ninu. No a prečo sme sa vlasne stavili? Pretože tým nik nič nestratí. Naopak tým možno získa svoju vysnenú lásku.

Rozhodil som sa teda zavolať Matteovi a pochváliť sa mu. Nina je až príliž zabraná do sledovania hviez. Pomaly som odstúpil na bok a vytočil som Matteove číslo.

Matteo - No čo chceš!
Gastón - Ja len, že som na veľmi dobrej ceste k tomu, aby som vyhral stávku.
Matteo - Ako si môžeš byť tým tak istý?
Gastón - Lebo Nina je do mňa blázon...
Nina - Gastón...!!? To nemyslíš vážne!
Gastón - Nina počkaj! Ja ti to vysvetlím!
Nina - Ja som ti verila...
Matteo - Tak už asi tak blízko nie si kamarát...
Gastón - Fajn...

Rýchlo som to zložil a utekal som za Ninou. Beží naozaj veľmi rýchlo. Zrazu sa ale spoza zákruty začne rútiť auto a ja ju v poslednej chvíli zastavím.

Jej slzy ma bodajú do srdca. Každá jedna slza, ktorú som spôsobil ja, mi rozožiera moje srdce.

Nina - Už ťa nechcem vidieť! Si obyčajný HAJZEL!
Gastón - Ja ti to vysvetlím.
Nina - Nič mi nemusíš vysvetľovať! Zabudni na to, že sme dnes niekde boli... zabudni na mňa a zabudni na náš spoločný Open! Lebo na ňom s tebou určite nevystúpim!
Gastón - Nina všetko je inak...
Nina - Nechcem ťa viac počúvať!

Odišla... so zlomeným srdcom a slzami v očiach. So slzami, ktoré jej stekali po bledej tvári. Kráčala domov.

Nebol som schopný ničoho. Sedím na lavičke a z mojich očí padajú obrovské slzy. Cítim sa tak zlomene, je mi zo mňa samého nanič.

Počujem tlkot svojho srdca a pred sebou vidím len rozmazaný obraz. S ťažkosťami ale nakoniec sa mi podarí dostať domov. Pri pohľade do zrkadla som sa zľakol sám seba. Totálne biela tvár, červené oči a slzy, stekajúce až na zem. Celé moje telo sa chveje od vyčerpania.

Napokon si dávam rýchlu sprchu a padám do postele. V hlave mi neskutočne treští a obraz sa mi rozostruje ešte viac. Písal som si z Matteom, pretože chcel vedieť či som v poriadku. Povedal som mu všetko a on mi poradil, aby som si otvoril okno.

Urobil som tak a do miesnosti vnikol studený vzduch. No Matteo mal pravdu... trochu mi to pomohlo. Proti bolesti hlavy som si dal nejaké prášky, ktoré som tu v dome našiel. No a potom som si už ľahol do postele a zaspal som. Dúfam, že si to s Ninou nejako udobrím. Nechcem o ňu prísť...

Nakoniec sa mi podarilo ešte vydať túto časť... nejako proste prišla inšpirácia😂😂😂.

Dúfam, že sa vám páči... ak ma chcete podporiť, môžete tu nechat nejaky pekný komentárik...

Mám vás veľmi rada❤😘