Kde si Láska?

5. Búrka

No a potom som si už ľahol do postele a zaspal som. Dúfam, že si to s Ninou nejako udobrím. Nechcem o ňu prísť...

o 4 dni - Nina
Dnes je open. Od tej udalosti, čo sa stala v parku som s Gastónom neprehovorila. Luna ma pár krát chcela prehovoriť, aby som sa s ním šla porozprávať, aby som konečne prijala tie jeho ospravedlňujúce správy. No ja som na to nemala silu...

Ja som ho naozaj milovala... a čo urobil on? Čo som pre neho bola ja? Len nejaká hlúpa stávka!

Akurát otváram skrinku v šatni v Rolleri keď mi k nohám spadne nejaký list. Opatrne ho zdvihnem a začnem čítať: ,,Milá Nina! Ani neviem, kde mám začať. Ale prosím ťa, prečítaj si tento list. Takže už neviem ako ti mám vysvetliť, že ťa naozaj milujem. Dnes je Open a je to len a len na tebe. Ja na to pódium pôjdem ale aj to len preto, aby naša spoločná práca nevyšla nazmar. Takže ak sa rozhodneš spievať, vystúp na pódium. Slová a melódiu poznáš. Ďakujem, že si ma vypočula... Gastón''

Som z toho zmätená. No napokon som sa rozhodla. Urobím správnu vec a budem bojovať za svoje city. Dnes nastúpi Nina, ktorá bude iná. Nebude sa ničoho báť a pôjde aj cez mŕtvoly.

Gastón vyšiel na pódium, sklamaný a smutný, že tam nie som s ním. No môj čas ešte len príde.

... (pieseň hore)

Moje srdce sa znovu rozbúchalo. Znovu som cítila to prepojenie. No je to správne? Neublíži mi opäť? Moje myšlienky prerušil až on.

Gastón - Som rád, že si ma v tom nenechala...
Nina - No vieš, keď miluješ človeka, urobíš pre neho prvé posledné, ale hlavne medzi sebou nemáte tajnosti.
Gastón - Nina naozaj ma to všetko mrzí... prepáč...
Nina - Gastón to sa jedným Prepáč nevyrieši. No ak chceš, môžme začať odznova a bez tajností.
Gastón - To by si pre nás urobila?
Nina - Chceš počuť skutočnú pravdu prečo to robím?
Gastón - Samozrejze, že chcem.
Nina - Robim to, pretože ťa milujem až tak veľmi, že každé ráno aj večer myslím len na teba a neskutočne mi chýbaš. Gastón vtedy pri tom kokteily sa medzi nami niečo stalo. Niečo silné... a od vtedy ťa neviem vypustiť z hlavy.

Gastón sa mi pozeral do očí. A už asi každému došlo, čo bude nasledovať. Pomaly sme sa k sebe približovali a naše pery nedelil ani milimeter.

No vtedy som to už nezvládla. Tlkot môjho srdca som počula až v hlave. Pomaly som zavrela oči a strácala som stabilitu. Posledné, čo si mamätám bol Gastónov hlas.

Gastón - Nina čo ti je?
Nina - ...
Gastón - Nina dýchaj...

Keď som znovu otvorila oči, nado mnou bol Gastón. Hladil ma po ruke a jeho oči boli tak tmavé. Plné smútku a sĺz.

Nina - Neplač...

Zachraptila som to skoro nepočuteľne. No dostatočne nahlas, aby to Gastón počul. V jeho očiach sa objavili iskričky šťastia.

Gastón - Nina... nič ťa nebolí?
Nina - Som ok...
Gastón - Strašne som sa o teba bál. Som rád, že si v poriadku.

Pomaly som sa chcela posadiť ale Gastón ma rýchlo vrátil do reality a jemne ma pritlačil o gauč, na ktorom som ležala. Ja som sa na neho len usmiala.

Gastón - Ešte chvíľu lež... inak si ublížiš...
Nina - Tak dobre.

Po pol hodine, čo som tam ležala som šla domov. Gastón ma išiel odprevadiť, no cestou nás zastihol lejak, ktorý sa zmenil na búrku. A keďže Gastón býva o dosť bližšie, bežali sme k nemu.

No ani to nestačilo a keď sme boli už konečne u neho, celé oblečenie sme mali až do nitky premoknuté...

Gastón - Poď so mnou, dám ti dáke suché veci a uterák...
Nina - Ďakujem.

Gastón ma zaviedol do jednej izby. Bola biela a pokrytá hrubou vrstvou prachu. Akonáhle sme vstúpili dnu, Gastónovi sa v očiach zaleskli slzy.

Nina - Komu patrila táto izba?
Gastón - Táto izba bola mojej sestry. Lenže ona sa na nás vykašľala...
Nina - To mi je naozaj veľmi ľúto.
Gastón - To nemusí, ty za nič nemôžeš. Z tej skrine si vyber nejaké oblečenie. Ja idem uvariť teplý čaj.

Gastón zmyzol a ja som otvorila skriňu. Tam sa ale nachádzali len tie najkrajšie šaty. No nakoniec som tam našla aj nejaké to jednoduché oblečenie.

Osušila som sa a prišla som dole do kuchyne. Tak už bol navarený čerstvý a teplý čaj.

No v tom mi napadlo, že by som mala zavolať mame. Už začína byť tma a určite sa o mňa bojí. Zobrala som teda mobil a zavolala som jej.

Nina - Mami?
Mama - Nina kde si!
Nina - Išla som domov, ale zastihla ma búrka. Tak som u Gastóna...
Mama - Hlavne, že si v poriadku.

Keď som hovor zrušila, Gastón sa na mňa milo pozrel. Znovu sa na mňa tak pekne usmial.

Gastón - Nechcela by si u mňa zostať na noc?
Nina - Ja neviem... neviem, či je to dobrý nápad...
Gastón - A to chceš v tejto búrke ísť domov?
Nina - No... nie.
Gastón - Tak kde je problém?
Nina - Fajn tak zostanem...

Tomu jeho pohľadu sa proste nedá odolať. Musela som s ním súhlasiť. Pozrela som sa mu do očí a vtedy som to uvidela. V jeho očiach žiaril akýsi plameň. Bol to malý plamienok, možno len malá iskrička. No proste jeho oči sa rozžiarili hneď ako som mu povedala, že zostanem.

Gastón - Ak chceš, choď si zobrať nejaké oblečenie do tej skrine.
Nina - Prečo ste tú izbu už dávno nevypratali?
Gastón - To ja nem...
Nina - Prosím povedz mi to!
Gastón - Vieš... je to už dávno, čo Mal odišla...
Nina - Ale prečo odišla?
Gastón - Ona bola vždy iná. Nikdy sa moc nezaujímala o svoj vzhľad. Neverila na pravú lásku ani priateľstvo.
Nina - A ostatní ju preto odchudzovali?
Gastón - Nechcela tu zostať a preto odišla, tak veľmi mi chýba.
Nina - A preto ste nevypratali tú izbu?
Gastón - Rodičia ešte stále dúfajú, že sa Mal niekedy vráti. A ja v to dúfam s nimi... a tú izbu sme nechali preto, že ak... by sa.... rozhodla... vrátiť...
Nina - No tak Gastón... neplač.
Gastón - Tak tu... bude... mať stále... svoju izbu..., aby videla..., ako veľmi... ju máme... všetci radi...
Nina - Určite sa vráti.

Potom som ho objala. Na jeho tvári sa znovu objavil úsmev. Mám rada, keď sa usmieva...

No tak nakoniec som sa rozhodla vydať ďalšiu časť. Čo na ňu hovoríte?

Inak páčia sa vám takéto dlhšie časti? (cca. 1000 slov) Alebo ich mám skrátiť? (cca. 500 slov)