Povedzme si úprimne...každá časť mojej ff proste musí začať tým "Ráno som sa zobudil..."
Kai pov.
Ako každé ráno som sa zobudil vedľa Kyunga. Pohladil som ho po tvári, dal mu motýli bozk do vlasov a zamieril som sa pozrieť či je An už doma.
Ležala na gauči ,,Ako ste si to včera užili?" ,,Bolo to supe-hovoríme o tom istom?" ,,No ja o výzdobe isto, nie" ,,Preto si odišla?" ,,Kto povedal, že som odišla? Celú dobu som bola tu" ten šibalský úsmev! ,,Čo všetko si videla?" ,,Všetko" ,,Si hrozná" ,,Nie som hrozná len dávam veci alebo skôr ľudí do pohybu" ,,Uzavrime túto tému..." ,,Nebodaj sa ti to nepáčilo?" ,,Čo? To neni pravda! Páčilo!" ,,Dobré ráno"
,,D-dobré ráno" čo všetko počul? Bol som zhrozený...prečo ma vôbec zaujíma čo počul?
An si zobrala kabát a išla k botníku, pri ceste k botníku však schytala ranu po hlave od Kyunga na čo iba uškerila no hneď aj zvážnela ,,Dnes naozaj odchádzam...je nutné aby ste neopúšťali dom...pre vaše bezpečie"
,,Deje sa niečo?" opýtal som sa a pozrel na Kyunga ,,Áno...ale teraz opäť nič nepoviem, neviem kedy sa vrátim a v akom stave sa vrátim" už otvárala dvere keď ju Kyung objal ,,Vráť sa" nič nepovedala a odišla.
Kyung sa na mňa pozrel. Čo to bol za výraz? On ma zabije! Bože je po mne! ,,Čo si dáš na raňajky?" A zrazu ten najsladší úsmev.
Mňa z teba klepne. Stále som na neho pozeral s vyvalenými očami ,,Awww si rozkošný no stále si mi neodpovedal" ,,J-ja..." ,,Si divne rozkošný...No tak bude stačit chleba z Nutellou?" Otriasom som sa a prikývol som.
~Po raňajkách~
Milujem Nutellu! ,,Kai?" ,,Áno?" ,,Máš tu ešte Nutellu" oblízol som si pery ,,Už je preč?" ,,Nie, nehýb sa" pobozkal ma...šmarija! Bozkavame sa furt a ja sa furt červenám! ,,Už je preč"
Oprel som ho o stenu a chystal sa ho pobozkať, keď v tom niekto zazvonil. Zavrčal som. Išiel ku dverám ,,Kyung..." ,,Viem čo povedala"
Otvoril dvere a stál tam Lay.
Nepochopil som prečo ho pustil dnu.
Lay nič nehovoril a Kyung sa nič nepýtal. Chystal som sa ísť preč z miestnosti, no keď som si kútikom oka všimol, že Lay sa až nebezpečne moc približuje k Kyungovi, ktorý ho nevníma...bolo by to v poriadku keby sa ho nedotkne...
Zhodil som Laya na zem a vrčal som na neho. Kyung ma s údivom sledoval ,,Vĺčik, čo keby si dáš na chvíľu odchod a necháš nás osamote" začol som vrčať ešte viac no on iba si iba povzdychol a...udrel ma.
Bolesť, ostrá bolesť, oprel som sa o gauč z nosu mi išla krv a bol som dosť mimo ,,Čo si to urobil?!" Zneužil situácie a chytil Kyungovi ruky ,,Kyung...ty vieš, že som ťa mal vždy rád...viac než kamaráta. Tak čo keby mi city na chvíľku opätuješ a ideš so mnou hore do izby~?" ,,Nikdy! A teraz ma pusť!" ,,Takže to bude musieť ísť po zlom" pobozkal Kyunga. To už sa nedalo vydržať.
Odtrhol som ho od Kyunga a začal som ho mlátiť, nikto okrem mňa sa Kyunga nedotkne! Po chvíli bol však nadomnou Lay...zobral nôž a porezal ma na ľavej ruke. Zakňučal som. Kyung sa snažil Laya odomňa dostať, no Lay ho sotil a Kyung sa nepekne udrel o stôl. Lay mu opäť ublížil a Lay opät skončil podomnou s nožom u krku ,,Vypadni!" Toto nečakal, bál sa.
Zdvihol som sa od Laya a išiel k Kyungovi. Ani sa nedá popísať ako rýchlo opäť ušiel.
,,Si v poriadku? Nebolí to moc? Môžeš vstať?" ,,Ja som v poriadku ale tvoja ruka nie!" Krv...veľa krvi ,,Daj si dole tričko, idem pre obväz" Dal som si dole tričko. Všimol som si jazvu, ktorá mi ostala z tej nepríjemnej záležitosti s mačacím hybridom ,,No ukáž" postriekal mi to dezinfekciou a obviazal mi ruku ,,Prepáč...nemal som ho pustiť dnu..." ,,To nič Kyung, nebuď smutný a- tvoja pera" ,,Čo s ňou?" Chytil si pery ,,Kusom ťa" ,,Čo už..."
,,Hmmm...urobím to čo si urobil ty keď ma pobozkal" ,,Čo s-" začal som ho bozkávať a po chvíli som sa odtiahol ,,Už je to lepšie?" ,,...hej..." červenal sa ,,Predpokladám, že to najhoršie je ešte len pred nami" zasmial som sa ,,Obávam sa, že máš pravdu" usmial sa ,,Poďme si pozrieť nejaky film" ,,Ok"
●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●
