Surprise (BOOK2)

30. kapitola

"Princezná!" zasmial sa kučeravec, keď do jeho náruče vletela jeho malá kópia. Louis sa na nich usmieval z diaľky a jemne si prechádzal rukou po brušku, ktoré už boli vidno aj napriek voľnému oblečeniu. Súhlasil so stretnutím malej a Harryho len kvôli nej. Ale nechcel ju s  ním nechať samého, hlavne keď nevedel, či jeho bývalý priateľ príde sám alebo s jeho spočnosťou.

"Louis," usmial sa a uprel naňho svoje zelené oči. Iskričky v nich boli výrazne a Louisovi sa na chvíľku rozbúchalo srdce. Hneď sa ale upokojil orgán, ktorú mal Harry tak dlho vo svojej moci.

"Harold," kývol mu na pozdrav a poobzeral sa okolo seba. Jeho hlas bol naopak chladný, od toho kučeravcoveho šťastného.

Nečudujme sa, Louis dostával stále echo od Nialla, čo sa dialo v jeho bývalom domove. Uistil sa, že jeho miesto znova zaujal Tyler. Ako v domácnosti tak v posteli vedľa kučeravca. Čo ale pre neho bolo čudné bolo to, že sa pri nich zdržiaval aj jeho bývalý najlepší kamarát. Bol rovnako nalepený na Haroldovi ako Tyler. Ak by mu chcel dať ďalšiu šancu, o čom už niekoľkokrát rozmýšľal, toto ho vždy odradilo.

"Tehotenstvo ti vždy pristalo," zalichotil mu a nechal Joy, nech na ňom aj ďalej visí. Všimol si začervenanie líc staršieho preto sa spokojne usmial. Cítil, že má ešte stále šancu. Predsa len sa nedajú rozdeliť, kvôli Louisovej nevere. Tiež ho podvádzal a boli spolu, ako rodina.

"Vyzdvihnem Joy o hodinu," povedal chladne a sklonil sa k svojej malej dcérke.

"Chcem, aby si zostal," šepla potichu, keď sa zavesila okolo krku staršieho. Louis si ju spokojne pritiskol k sebe a zatvoril oči. Miloval svoje malé dieťatko, ktoré tak nebezpečne rýchlo rástlo a chápala toľko vecí, ktoré by v jej veku nemala.

"Zostaň Louis. Potrebuje stráviť čas s celou jej rodinou," ozval sa pred nimi hlboký hlas. Modrooký si povzdychol a odtiahol sa od maličkého tela. Pozrel Harrymu do očí a nakrčil obočie.

"Bohužiaľ, Harold, ale myslím, že ak by som zostal, niekto by prišiel o rozum," pretočil očami a popohnal svoju dcérku k mladšiemu, "presne o hodinu, po teba s Liamom prídem, fajn?"

Spomenutie hnedovlasého vôbec nepomohlo k upokojeniu kučeravého. Zaťal sánku a nahlas zavrčal. Modrooký si povzdychol a ešte raz ju pobozkal predtým než sa vytratil smerom k parkovisku.

***

"Oci, povedal si tatovi, že ideme na ihrisko," nechápala, keď ju kučeravec pripútal v sedačke. Milo sa na ňu usmial a sám si nastúpil do auta.

"Vonku je zima. Pôjdeme ku mne, hm? Máš tam hromadu hračiek a môžeme si tam zahrať futbal. Bude tam strýko Tyler a krstný Zayn," usmial sa na ňu v spätnom zrkadle a naštartoval. Joy naňho zamrkala veľkými modrými očami a hneď začala krútiť hlavou. Nechcala ísť ani ku jednému z mužov, ktorých mal jej otec v dome. Vedela, že jej ockovi ublížili a to veľmi.

"Notak, zlatíčko, strýko ti už pečie niečo dobré," povzdychol a prehrabol si vlasy. Povedal obom, že dovedie Joy. Tyler bol nadšený, pretože už keď s Harrym bol poprvé tak chcel, aby o ňu Harry bojoval a získal ju do starostlivosti. Zayn bol zasa nadšený z toho, že videl príležitosť ako to všetko Louisovi vrátiť.

"Chcem ísť k ockovi a Liamovi!" zapišťala. Harry naštvane trepol rukou do volantu. Snažil sa upokojiť svoj hnev, aby nevystrašil malú ešte viac ako je.

"Princezná, dlho sme sa nevideli. Chcem teraz byť s tebou, a ty by si bola radšej s Liamom? To bolí," skúsil ju trocha vydierať. Očividne to zabralo, keďže celou cestou k jeho domu mlčala. Keď otvoril dvere, malá na nič nečakala a rozbehla sa hore do svojej starej izby a treskla za sebou dverami. Harry prekvapene zamrkal a povzdychol si. Bola ako Louis, ťažko odpúšťala.